Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Filmy o Dežovi Ursinym sa venujú sociálno-etnografickej problematike so silno humanisticky a existenciálne ladenými témami, ktoré sa v mnohom významne prelínajú s režisérovým osudom.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) – Slovenský filmový ústav (SFÚ) koncom roka vydal na DVD nosiči satirickú tragikomédiu Prípad Barnabáš Kos od režiséra Petra Solana.
Adaptácia poviedky Petra Karvaša zo zbierky Čert nespí pranieruje malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo. Film je o trianglistovi symfonického orchestra Barnabášovi Kosovi, ktorého nečakane vymenujú za jeho riaditeľa. Skromný hudobník sa spočiatku bráni, no čoskoro pochopí, akými pravidlami sa riadi mechanizmus kariéry, ku ktorému nevyhnutne patrí pochlebovanie a šplhúnstvo jeho kolegov.
"Barnabáš Kos o neschopnom karieristovi je druhý a posledný satirický titul v Solanovej filmografii podľa Karvašovej poviedky. Pôvodne sa mal nakrúcať na Barrandove v rokoch 1954–1956, štúdio sa však adaptácie vzdalo. Druhý pokus o nakrútenie na jar 1958 sa z politických dôvodov a rozhodnutia Pavla Dubovského, námestníka generálneho riaditeľa Československého štátneho filmu pre slovenskú oblasť, tiež neuskutočnil. Solan sa k zakázanému projektu vrátil v roku 1963 a o rok neskôr ho dokončil v úplne odlišnej politickej, kultúrnej a spoločenskej situácii," informuje tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.
Podľa filmového historika Martina Kaňucha a šéfredaktora časopisu Kino-Ikon Solan realizoval tento film ako prípadovú štúdiu o nepremožiteľnosti absurdity. Pripomína podstatu jeho dlhoročných bojov o tvorivú slobodu filmami Boxer a smrť (1958–1962) a Kým sa skončí táto noc (1957–1965). O adaptácii Kosovho prípadu sa vždy pochybovalo ako o zbytočnom anachronizme, nové prípady pravidelne potvrdzujú jeho aktuálnosť.
DVD film Prípad Barnabáš Kos má slovenské, anglické, talianske, francúzske titulky. Obsahuje aj titulky pre nepočujúcich, audiokomentár pre nevidiacich i profil režiséra Solana. V booklete sú štúdie estetika a filmového teoretika Petra Michaloviča, filozofa Miroslava Marcelliho i pôvodná poviedka Petra Karvaša. Bol vydaný aj blu-ray nosič s týmto filmom.
Novinkou SFÚ je i dvojdiskové DVD 6x Dežo Ursiny. Obsahuje prierez jeho dokumentárnej tvorby z 80. a 90. rokov. Podľa Nôtovej tie pre veľký záujem po piatich rokoch vychádzajú opäť. Filmy sa venujú sociálno-etnografickej problematike so silno humanisticky a existenciálne ladenými témami, ktoré sa v mnohom významne prelínajú s režisérovým osudom.
Ursiny v nich reflektoval predovšetkým hraničné životné situácie, ktoré konfrontoval so životnou skúsenosťou.
S etnografickou problematikou sú dva dokumenty. Film Sanitrárovci (1980) je portrét dvoch bratov – bačov, významných predstaviteľov ľudovej kultúry. Druhý Gajdoš Antalík (1982) je o živote ľudového umelca Jozefa Antalíka a jeho manželky. Na nich spolupracoval s dokumentaristom a dnes producentom Marianom Urbanom.
Po prepuknutí vážnej choroby nakrútil Ursiny dokumenty v čase, keď s ňou bojoval. V diele O rakovine a nádeji (1991) zachytáva názory na túto diagnózu, ktorá nemusí znamenať koniec a je možné sa z nej vyliečiť. Rovnakú tému reflektoval vo filmoch Dům matky Terezy (1993), Obrázky z výletu za plot blázinca (1994), Času je málo a voda stúpa (1997). Posledný nedokončil a po jeho smrti to urobil dokumentarista Ivo Brachtl. Film s hlbokým filozofickým rozmerom je zamyslením sa nad otázkou ľudskej existencie.
SFÚ vydal tradičný nástenný kalendár. Ten na rok 2019 odkazuje na 25 rokov slovenskej animovanej tvorby. Prináša výber 12 animovaných snímok, z ktorých mnohé boli ocenené doma i v zahraničí.
Adaptácia poviedky Petra Karvaša zo zbierky Čert nespí pranieruje malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo. Film je o trianglistovi symfonického orchestra Barnabášovi Kosovi, ktorého nečakane vymenujú za jeho riaditeľa. Skromný hudobník sa spočiatku bráni, no čoskoro pochopí, akými pravidlami sa riadi mechanizmus kariéry, ku ktorému nevyhnutne patrí pochlebovanie a šplhúnstvo jeho kolegov.
"Barnabáš Kos o neschopnom karieristovi je druhý a posledný satirický titul v Solanovej filmografii podľa Karvašovej poviedky. Pôvodne sa mal nakrúcať na Barrandove v rokoch 1954–1956, štúdio sa však adaptácie vzdalo. Druhý pokus o nakrútenie na jar 1958 sa z politických dôvodov a rozhodnutia Pavla Dubovského, námestníka generálneho riaditeľa Československého štátneho filmu pre slovenskú oblasť, tiež neuskutočnil. Solan sa k zakázanému projektu vrátil v roku 1963 a o rok neskôr ho dokončil v úplne odlišnej politickej, kultúrnej a spoločenskej situácii," informuje tlačová tajomníčka SFÚ Simona Nôtová.
Podľa filmového historika Martina Kaňucha a šéfredaktora časopisu Kino-Ikon Solan realizoval tento film ako prípadovú štúdiu o nepremožiteľnosti absurdity. Pripomína podstatu jeho dlhoročných bojov o tvorivú slobodu filmami Boxer a smrť (1958–1962) a Kým sa skončí táto noc (1957–1965). O adaptácii Kosovho prípadu sa vždy pochybovalo ako o zbytočnom anachronizme, nové prípady pravidelne potvrdzujú jeho aktuálnosť.
DVD film Prípad Barnabáš Kos má slovenské, anglické, talianske, francúzske titulky. Obsahuje aj titulky pre nepočujúcich, audiokomentár pre nevidiacich i profil režiséra Solana. V booklete sú štúdie estetika a filmového teoretika Petra Michaloviča, filozofa Miroslava Marcelliho i pôvodná poviedka Petra Karvaša. Bol vydaný aj blu-ray nosič s týmto filmom.
Novinkou SFÚ je i dvojdiskové DVD 6x Dežo Ursiny. Obsahuje prierez jeho dokumentárnej tvorby z 80. a 90. rokov. Podľa Nôtovej tie pre veľký záujem po piatich rokoch vychádzajú opäť. Filmy sa venujú sociálno-etnografickej problematike so silno humanisticky a existenciálne ladenými témami, ktoré sa v mnohom významne prelínajú s režisérovým osudom.
Ursiny v nich reflektoval predovšetkým hraničné životné situácie, ktoré konfrontoval so životnou skúsenosťou.
S etnografickou problematikou sú dva dokumenty. Film Sanitrárovci (1980) je portrét dvoch bratov – bačov, významných predstaviteľov ľudovej kultúry. Druhý Gajdoš Antalík (1982) je o živote ľudového umelca Jozefa Antalíka a jeho manželky. Na nich spolupracoval s dokumentaristom a dnes producentom Marianom Urbanom.
Po prepuknutí vážnej choroby nakrútil Ursiny dokumenty v čase, keď s ňou bojoval. V diele O rakovine a nádeji (1991) zachytáva názory na túto diagnózu, ktorá nemusí znamenať koniec a je možné sa z nej vyliečiť. Rovnakú tému reflektoval vo filmoch Dům matky Terezy (1993), Obrázky z výletu za plot blázinca (1994), Času je málo a voda stúpa (1997). Posledný nedokončil a po jeho smrti to urobil dokumentarista Ivo Brachtl. Film s hlbokým filozofickým rozmerom je zamyslením sa nad otázkou ľudskej existencie.
SFÚ vydal tradičný nástenný kalendár. Ten na rok 2019 odkazuje na 25 rokov slovenskej animovanej tvorby. Prináša výber 12 animovaných snímok, z ktorých mnohé boli ocenené doma i v zahraničí.
