Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kredit za slovo robot, ktoré sa rozšírilo do celého sveta je často nesprávne pripisovaný Karlovi Čapkovi. Vymyslel ho však jeho starší brat.
Autor TASR
Košice 17. novembra (TASR) – Slovo robot sa stalo známym po celom svete. Prvýkrát sa objavilo presne pred sto rokmi, v novembri 1920, keď pražské vydavateľstvo Aventinum vydalo vedecko-fantastickú drámu Karla Čapka R.U.R., ktorá zásadne ovplyvnila nielen svet literatúry a umenia, ale aj techniky a jazykovedy.
„Autorstvo slova, ktoré dnes nájdeme takmer vo všetkých jazykoch sveta, sa občas nesprávne pripisuje Karlovi Čapkovi, keďže bol autorom diela. V skutočnosti však slovo robot vymyslel jeho starší brat Josef Čapek," informoval TASR Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na túto skutočnosť upozornil podľa neho už v roku 1933 samotný Karel Čapek.
„Bratia Čapkovci boli nielen vynikajúci slovesní umelci, Josef aj významný výtvarný umelec, ale boli aj uznávaní novinári. Od roku 1921 pôsobili v pražskej redakcii denníka Lidové noviny. A práve v nich, v rubrike Kultúrna kronika, uverejnil Karel Čapek na Štedrý deň roku 1933 krátky článok, spomienkovú črtu pod názvom O slove robot, v ktorej čitateľom priblížil, ako to bolo naozaj s pôvodom tohto slova," uviedol Gladiš.
Autor hry R.U.R. v článku priznáva, že slovo robot nevymyslel, ale ho len uviedol do života, pričom farbisto opisuje, ako sa o tom radil s bratom Josefom, ktorý práve čosi maľoval na plátno.
„Zdôveril sa mu, že nevie, ako má pomenovať umelých robotníkov. Uvažoval totiž o slove labori (laboři), zjavne inšpirovaný angličtinou. Nebol s ním spokojný, pripadalo mu vraj akési papierové. 'Tak ich nazvi roboti', poradil mu Josef Čapek a ďalej nerušene pokračoval v maľovaní," priblížil Gladiš.
Staršieho z Čapkovcov zjavne motivovalo slovanské slovo robota, s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho historickom význame, teda nútená, ťažká, otrocká práca, vychádzajúc zo slova rab – otrok.
„Čapkovi roboti sú humanoidy – vyzerajú ako ľudia, sú však úseční v pohyboch aj výslovnosti, majú bezvýraznú tvár a uprený pohľad.
Oblečené majú plátenné blúzy, ktoré sú v páse stiahnuté remeňom, a na hrudi majú mosadzné čísla. Ak to porovnáme so súčasnými humanoidnými robotmi, či už v science-fiction literatúre, filmovej tvorbe alebo v priemyselnej robotike, vidíme, že Čapkova antropomorfná predstava bola nielen nadčasová, ale aj inšpiratívna," myslí si Gladiš.
Zaujímavosťou tiež je, že hra R.U.R. (skratka z názvu fiktívnej továrne Rossumovi univerzálni roboti) vznikala aj počas pobytu Karla Čapka v Trenčianskych Tepliciach, kde jeho otec Antonín pôsobil ako kúpeľný lekár. Karel Čapek svojich rodičov v Trenčianskych Tepliciach pravidelne navštevoval a k Slovensku si vypestoval vrúcny vzťah. Fascinovala ho najmä slovenská príroda a folklór.
„Autorstvo slova, ktoré dnes nájdeme takmer vo všetkých jazykoch sveta, sa občas nesprávne pripisuje Karlovi Čapkovi, keďže bol autorom diela. V skutočnosti však slovo robot vymyslel jeho starší brat Josef Čapek," informoval TASR Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na túto skutočnosť upozornil podľa neho už v roku 1933 samotný Karel Čapek.
„Bratia Čapkovci boli nielen vynikajúci slovesní umelci, Josef aj významný výtvarný umelec, ale boli aj uznávaní novinári. Od roku 1921 pôsobili v pražskej redakcii denníka Lidové noviny. A práve v nich, v rubrike Kultúrna kronika, uverejnil Karel Čapek na Štedrý deň roku 1933 krátky článok, spomienkovú črtu pod názvom O slove robot, v ktorej čitateľom priblížil, ako to bolo naozaj s pôvodom tohto slova," uviedol Gladiš.
Autor hry R.U.R. v článku priznáva, že slovo robot nevymyslel, ale ho len uviedol do života, pričom farbisto opisuje, ako sa o tom radil s bratom Josefom, ktorý práve čosi maľoval na plátno.
„Zdôveril sa mu, že nevie, ako má pomenovať umelých robotníkov. Uvažoval totiž o slove labori (laboři), zjavne inšpirovaný angličtinou. Nebol s ním spokojný, pripadalo mu vraj akési papierové. 'Tak ich nazvi roboti', poradil mu Josef Čapek a ďalej nerušene pokračoval v maľovaní," priblížil Gladiš.
Staršieho z Čapkovcov zjavne motivovalo slovanské slovo robota, s najväčšou pravdepodobnosťou v jeho historickom význame, teda nútená, ťažká, otrocká práca, vychádzajúc zo slova rab – otrok.
„Čapkovi roboti sú humanoidy – vyzerajú ako ľudia, sú však úseční v pohyboch aj výslovnosti, majú bezvýraznú tvár a uprený pohľad.
Oblečené majú plátenné blúzy, ktoré sú v páse stiahnuté remeňom, a na hrudi majú mosadzné čísla. Ak to porovnáme so súčasnými humanoidnými robotmi, či už v science-fiction literatúre, filmovej tvorbe alebo v priemyselnej robotike, vidíme, že Čapkova antropomorfná predstava bola nielen nadčasová, ale aj inšpiratívna," myslí si Gladiš.
Zaujímavosťou tiež je, že hra R.U.R. (skratka z názvu fiktívnej továrne Rossumovi univerzálni roboti) vznikala aj počas pobytu Karla Čapka v Trenčianskych Tepliciach, kde jeho otec Antonín pôsobil ako kúpeľný lekár. Karel Čapek svojich rodičov v Trenčianskych Tepliciach pravidelne navštevoval a k Slovensku si vypestoval vrúcny vzťah. Fascinovala ho najmä slovenská príroda a folklór.
