Bratislava 11. apríla (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla uvedie dnes večer premiéru národnej veselohry slovenského dramatika Jána Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Režisérom inscenácie je Juraj Nvota, text prebásnil a jazykovo upravil Jakub Nvota, dramaturgmi inscenácie sú Darina Abrahámová a Miriam Kičiňová, scénu navrhol Tomáš Rusín, kostýmy Zuzana Štefunková-Rusínová. Hudbu skomponoval Stanislav Palúch, choreografiu vytvoril Jaroslav Moravčík.

V jednotlivých postavách sa predstavia Petra Vajdová, Marián Geišberg, Dominika Kavaschová, František Kovár, Milan Ondrík, Dano Heriban, Jana Oľhová, Vladimír Obšil a ďalší umelci, spoluúčinkujú tanečníci LUK.dance. Druhú premiéru uvedie SND v nedeľu 12. apríla.

Palárikove svetlé veselohry, nepochybne oveľa viac ako jeho knižné a zabudnuté romantizujúce historické drámy, oprávnene neschádzajú zo slovenských javísk poháňané smiechovou silou publika. V čase, keď klasik žil a tvoril, ešte profesionálne slovenské divadlo neexistovalo, zato už boli komédie ako táto, ktoré sa s optimistickým jasom hlásili k osvieteneckým možnostiam aj ambíciám divadla ako morálnej i zábavnej inštitúcie.

Palárik v tom rozpor nevidel, jeho viera v divadlo je nákazlivá, poučená žánrom svetovej komédie, a pritom nastoľuje národné témy, myšlienku tolerancie a znášanlivosti národnostnej, triednej, ale aj mužsko-ženskej, rodovej. Nehanbí sa za svoj idealizmus, naivná idyla je u neho čírou radosťou. Propaguje ideály prirodzenosti v protiklade k štylizovanej, smiešnej vyumelkovanosti. Skostnatenosť, nadutosť a stereotypy sú smiešne, ale zmena je možná, ak podľahneme čaru vývoja, harmónie a ústretovej komunikácie. Zmierenie nie je iba podaním si rúk znepriatelených strán, ale aj poznaním, zmierením sa so svojimi vlastnými predsudkami.

V SND to bude štvrté uvedenie tejto slovenskej klasiky, prvé uvedenie 31. augusta 1933 režíroval Janko Borodáč, druhé uvedenie 4. novembra 1953 režíroval Ivan Lichard, tretie uvedenie 19. decembra 1970 režíroval Karol L. Zachar, v hlavných úlohách sa predstavili Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Michal Dočolomanský a Ivan Mistrík.

„Každým titulom sledujeme nejaké obdobie, o ktorom sa rozprávame. Palárik výhodne zapadá do času pred rakúsko-uhorským vyrovnaním, ale už po meruôsmych rokoch, keďže hra vznikla v roku 1862. Zároveň sme hľadali aj klasicky písaný dramatický text, lebo máme buď adaptácie alebo priamo písané texty. Takže chceli sme mať klasický titul a zároveň sme sa snažili vybrať aj komédiu,“ uviedla k výberu titulu dramaturgička Miriam Kičiňová.

„V pôvodnom scenári pre tanečné choreografie veľa miesta nebolo. Snažili sme sa spolu s režisérom nájsť priestor pre tanec aj v tých pasážach, kde nebol. Zakomponovali sme ho už do úvodu, v ďalšej časti, potom, keď prichádza k dožinkom na pánskom dvore. Snažil som sa to vyskladať prvkovo, zaznie aj východniarsky čapáš, horehronský dupák, emočne to však vychádza zo Slovákovej duše. Myslím, že to obohatí predstavenie, teším sa z toho,“ povedal pre TASR choreograf Jaroslav Moravčík.