Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svetovú premiéru mala táto opera buffa v dvoch dejstvách 26. januára 1790 vo viedenskom Burgtheater.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) - Opera Slovenského národného divadla (SND) uvedie v historickej budove 22. a 23. januára premiéru komickej opery Cosi fan tutte skladateľa W. A. Mozarta. Režisérom je Marek Weiss, hudobné naštudovanie realizoval Friedrich Haider, ktorý je s Ondrejom Olosom aj dirigentom inscenácie, dramaturgom Martin Bendik, zbormajstrom Ladislav Kaprinay, scénu a kostýmy navrhla Hanna Szymczak.
V jednotlivých postavách sa predstavia Eva Hornyáková, Jana Šrejma Kačírková, Monika Fabianová, Denisa Hamarová, Daniel Čapkovič, Aleš Jenis, Martin Gyimesi, Juraj Hollý, Jana Bernáthová, Mária Rychlová, František Ďuriač a Peter Mikuláš. Spoluúčinkuje orchester a zbor Opery SND.
Tak ako je dodnes záhadná samotná osobnosť Wolfganga Amadea Mozarta i viaceré jeho opusy ukrývajú v sebe zvláštne tajomstvá. Nielen také, aké dlhý čas mýtizovali okolnosti vzniku známeho Rekviem, alebo také, ktoré sa týkajú ťažko pochopiteľnej kompozičnej geniality autora. Sú to rébusy obsahové, stojace pred interpretmi i publikom: ako rozumieť a vyložiť predovšetkým niektoré Mozartove operné diela a ich ideové posolstvo. Práve komická opera Cosi fan tutte je jedným z nich. Základná pochybnosť sa tu vzťahuje už na samotný žáner diela. Ide skutočne o komickú operu alebo komediálne prezentované udalosti majú v skutočnosti nanajvýš vážny zmysel a dôsledok? „Nezáväzná“ výmena snúbeníc totiž odhalí medzi mladými pármi neočakávanú a nezvratnú pravdu. A pochybnosti sa týkajú aj toho, kto je v skutočnosti obeťou a proti komu sa dvíha prísny prst morálneho súdu. Totiž, aby to nebolo príliš jednoduché, majster Mozart do diela zakódoval rébus: sú obe dievčatá, Fiordiligi a Dorabella, naozaj len obeťami intrigy, ktorú pochabo zosnovali muži, alebo prehliadli ich zámer hneď v zárodku a teraz sa dobre bavia na účet chlapov, hrajúc ich hru? Otázkou teda ostáva, o čo tu vlastne ide, či všetky sú také neverné.
„Je to Mozart a Mozart má vždy miesto v opere, všetky jeho diela majú tú zaujímavosť, že každé je dramaturgicky iné. Iné je Don Giovanni, iná Čarovná flauta, niektoré sú typické barokové, niektoré talianizované, táto je veľmi špecifická v tom, že je to jedna veľká hra. Je to bonbónik, ktorý vyzerá veľmi komicky, ale veľmi trpko končí. Bude to skôr pre návštevníka fajnšmekra, ktorému je úplne jasné, kvôli čomu do divadla prišiel,“ uviedol pre TASR na dnešnom predpremiérovom stretnutí s médiami dramaturg inscenácie Martin Bendik.
Svetovú premiéru mala táto opera buffa v dvoch dejstvách 26. januára 1790 vo viedenskom Burgtheater. V histórii SND to bude piate uvedenie, prvá premiéra bola 19. novembra 1932 v réžii Bohuša Vilima, tá zatiaľ ostatná štvrtá sa uskutočnila 17. januára 1998 v réžii Pavla Smolíka.
V jednotlivých postavách sa predstavia Eva Hornyáková, Jana Šrejma Kačírková, Monika Fabianová, Denisa Hamarová, Daniel Čapkovič, Aleš Jenis, Martin Gyimesi, Juraj Hollý, Jana Bernáthová, Mária Rychlová, František Ďuriač a Peter Mikuláš. Spoluúčinkuje orchester a zbor Opery SND.
Tak ako je dodnes záhadná samotná osobnosť Wolfganga Amadea Mozarta i viaceré jeho opusy ukrývajú v sebe zvláštne tajomstvá. Nielen také, aké dlhý čas mýtizovali okolnosti vzniku známeho Rekviem, alebo také, ktoré sa týkajú ťažko pochopiteľnej kompozičnej geniality autora. Sú to rébusy obsahové, stojace pred interpretmi i publikom: ako rozumieť a vyložiť predovšetkým niektoré Mozartove operné diela a ich ideové posolstvo. Práve komická opera Cosi fan tutte je jedným z nich. Základná pochybnosť sa tu vzťahuje už na samotný žáner diela. Ide skutočne o komickú operu alebo komediálne prezentované udalosti majú v skutočnosti nanajvýš vážny zmysel a dôsledok? „Nezáväzná“ výmena snúbeníc totiž odhalí medzi mladými pármi neočakávanú a nezvratnú pravdu. A pochybnosti sa týkajú aj toho, kto je v skutočnosti obeťou a proti komu sa dvíha prísny prst morálneho súdu. Totiž, aby to nebolo príliš jednoduché, majster Mozart do diela zakódoval rébus: sú obe dievčatá, Fiordiligi a Dorabella, naozaj len obeťami intrigy, ktorú pochabo zosnovali muži, alebo prehliadli ich zámer hneď v zárodku a teraz sa dobre bavia na účet chlapov, hrajúc ich hru? Otázkou teda ostáva, o čo tu vlastne ide, či všetky sú také neverné.
„Je to Mozart a Mozart má vždy miesto v opere, všetky jeho diela majú tú zaujímavosť, že každé je dramaturgicky iné. Iné je Don Giovanni, iná Čarovná flauta, niektoré sú typické barokové, niektoré talianizované, táto je veľmi špecifická v tom, že je to jedna veľká hra. Je to bonbónik, ktorý vyzerá veľmi komicky, ale veľmi trpko končí. Bude to skôr pre návštevníka fajnšmekra, ktorému je úplne jasné, kvôli čomu do divadla prišiel,“ uviedol pre TASR na dnešnom predpremiérovom stretnutí s médiami dramaturg inscenácie Martin Bendik.
Svetovú premiéru mala táto opera buffa v dvoch dejstvách 26. januára 1790 vo viedenskom Burgtheater. V histórii SND to bude piate uvedenie, prvá premiéra bola 19. novembra 1932 v réžii Bohuša Vilima, tá zatiaľ ostatná štvrtá sa uskutočnila 17. januára 1998 v réžii Pavla Smolíka.
