Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V titulnej postave sa predstavia zahraniční hostia Belgičan Mickael Spadaccini a Mexičan Rafael Alvarez.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. júna (TASR) – Opera Slovenského národného divadla (SND) uvedie v piatok 14. júna v novej budove premiéru titulu Hoffmannove poviedky, jediné operné dielo Jacqua Offenbacha, "majstra ľahkonohej múzy, Napoleonovho favorita, Bismarckovho špióna, riaditeľa divadiel...". Druhá premiéra je na programe v sobotu 15. júna. Režisérom opernej inscenácie v troch dejstvách s prológom a epilógom je Pavol Smolík.
"Je to o hľadaní cesty v jednom nesmierne zmätočnom svete, ktorý ponúka obrovské kvantum klamlivých polôh a inšpirácií," uviedol Smolík v stredu na tlačovej konferencii k dielu, ktoré hudobne naštudoval Tomáš Brauner. Ten je s Petrom Valentovičom aj dirigentom inscenácie, dramaturgom je Martin Bendik, scénu navrhol Jaroslav Valek, kostýmy Ľudmila Várossová, zbormajstrom je Pavel Procházka. Videoprojekcie vytvoril Martin Kákoš, pod choreografiu sa podpísal Jaroslav Moravčík.
V titulnej postave sa predstavia zahraniční hostia Belgičan Mickael Spadaccini a Mexičan Rafael Alvarez, v ďalších postavách účinkujú domáci interpreti Jana Bernáthová, Eva Bodorová, Eva Hornyáková, Ľubica Vargicová, Adriana Kohútková, Linda Ballová a ďalší umelci.
Jacques Offenbach (1819 - 1880), ktorého 200. výročie narodenia si pripomenieme 22. júna, skomponoval počas svojho plodného života 99 operiet, ale len jednu operu v pravom zmysle slova. Hoffmannove poviedky, vytvorené na libreto Julesa Barbiera a Michela Carrého, sú záhadnou spoveďou básnika Hoffmanna, ktorý spomína na svoje lásky vo fantazijných súvislostiach. Ako obyčajný smrteľník svoju minulosť prerába, prikrášľuje, deformuje, ale predovšetkým o nej sníva, idealizuje ju a opája sa krásou svojich troch múz – Antonie, Olympie a Giulietty. Ako to v živote býva, realita je podstatne krutejšia ako fantázia a prebudenie trpkejšie ako sen.
Svetová premiéra Offenbachovej jedinej opery, ktorej hrdinom je skutočná postava vo Francúzsku populárneho a uctievaného spisovateľa E. T. A. Hoffmanna, tiež výtvarníka, hudobného skladateľa a teoretika, sa konala 10. februára 1881 v Komickej opere v Paríži.
"Je to dielo, ktoré je opradené obrovským množstvom záhad, spôsobom ako vznikalo, ako bolo napísané," podčiarkol Bendik. "Je na hranici opery a operety, aj keď je veľmi vážne a tragické, je písané vo forme opéra comique. Hovorí sa o tom, že operu skladateľ nedokončil, toto dielo bolo pre neho veľmi významné, cítil svoj koniec," poznamenal k opere, ktorú do finálnej podoby za Offenbacha upravil jeho priateľ a kolega Ernest Guiraud. Vo svete ju inscenovali najvýznamnejší režiséri, v SND ju uviedli na javisko napríklad režiséri Viktor Šulc v roku 1935, Kornel Hájek (1963) a Jozef Bednárik (1992).
Podľa Smolíka sú "Hoffmannky" skvelá opera podnecujúca fantáziu. "Sú tam tri samostatné príbehy a témy prepojené postavou Hoffmanna. Príbehy troch žien, ktoré vstúpili do jeho života, on cez ne hľadá svoju vlastnú identitu. Nie sú to len poviedky, ako znie prvý plán, ale pod tým je kopa psychológie. Je to hľadanie duší, ktoré si môžu alebo nemôžu porozumieť a prečo si môžu alebo nemôžu rozumieť, aké sú vlastne ideálne modely vzťahu, k tomu nádherná inšpiratívna muzika, ktorá priamo vytvára obrazové asociácie," povedal pre TASR. Málo opier podľa neho ponúka toľko dramaturgických a inscenačných alternatív ako práve Offenbachova "labutia pieseň", na ktorej ho zvlášť zaujalo podobenstvo v treťom príbehu: "Hoffmannovi zoberú tvár, tak sa s ním zamýšľame nad tým, čo to dnes znamená zobrať človeku tvár."
"Je to o hľadaní cesty v jednom nesmierne zmätočnom svete, ktorý ponúka obrovské kvantum klamlivých polôh a inšpirácií," uviedol Smolík v stredu na tlačovej konferencii k dielu, ktoré hudobne naštudoval Tomáš Brauner. Ten je s Petrom Valentovičom aj dirigentom inscenácie, dramaturgom je Martin Bendik, scénu navrhol Jaroslav Valek, kostýmy Ľudmila Várossová, zbormajstrom je Pavel Procházka. Videoprojekcie vytvoril Martin Kákoš, pod choreografiu sa podpísal Jaroslav Moravčík.
V titulnej postave sa predstavia zahraniční hostia Belgičan Mickael Spadaccini a Mexičan Rafael Alvarez, v ďalších postavách účinkujú domáci interpreti Jana Bernáthová, Eva Bodorová, Eva Hornyáková, Ľubica Vargicová, Adriana Kohútková, Linda Ballová a ďalší umelci.
Jacques Offenbach (1819 - 1880), ktorého 200. výročie narodenia si pripomenieme 22. júna, skomponoval počas svojho plodného života 99 operiet, ale len jednu operu v pravom zmysle slova. Hoffmannove poviedky, vytvorené na libreto Julesa Barbiera a Michela Carrého, sú záhadnou spoveďou básnika Hoffmanna, ktorý spomína na svoje lásky vo fantazijných súvislostiach. Ako obyčajný smrteľník svoju minulosť prerába, prikrášľuje, deformuje, ale predovšetkým o nej sníva, idealizuje ju a opája sa krásou svojich troch múz – Antonie, Olympie a Giulietty. Ako to v živote býva, realita je podstatne krutejšia ako fantázia a prebudenie trpkejšie ako sen.
Svetová premiéra Offenbachovej jedinej opery, ktorej hrdinom je skutočná postava vo Francúzsku populárneho a uctievaného spisovateľa E. T. A. Hoffmanna, tiež výtvarníka, hudobného skladateľa a teoretika, sa konala 10. februára 1881 v Komickej opere v Paríži.
"Je to dielo, ktoré je opradené obrovským množstvom záhad, spôsobom ako vznikalo, ako bolo napísané," podčiarkol Bendik. "Je na hranici opery a operety, aj keď je veľmi vážne a tragické, je písané vo forme opéra comique. Hovorí sa o tom, že operu skladateľ nedokončil, toto dielo bolo pre neho veľmi významné, cítil svoj koniec," poznamenal k opere, ktorú do finálnej podoby za Offenbacha upravil jeho priateľ a kolega Ernest Guiraud. Vo svete ju inscenovali najvýznamnejší režiséri, v SND ju uviedli na javisko napríklad režiséri Viktor Šulc v roku 1935, Kornel Hájek (1963) a Jozef Bednárik (1992).
Podľa Smolíka sú "Hoffmannky" skvelá opera podnecujúca fantáziu. "Sú tam tri samostatné príbehy a témy prepojené postavou Hoffmanna. Príbehy troch žien, ktoré vstúpili do jeho života, on cez ne hľadá svoju vlastnú identitu. Nie sú to len poviedky, ako znie prvý plán, ale pod tým je kopa psychológie. Je to hľadanie duší, ktoré si môžu alebo nemôžu porozumieť a prečo si môžu alebo nemôžu rozumieť, aké sú vlastne ideálne modely vzťahu, k tomu nádherná inšpiratívna muzika, ktorá priamo vytvára obrazové asociácie," povedal pre TASR. Málo opier podľa neho ponúka toľko dramaturgických a inscenačných alternatív ako práve Offenbachova "labutia pieseň", na ktorej ho zvlášť zaujalo podobenstvo v treťom príbehu: "Hoffmannovi zoberú tvár, tak sa s ním zamýšľame nad tým, čo to dnes znamená zobrať človeku tvár."
