Výstava tematizuje nielen konflikty medzi Osmanskou a Habsburskou ríšou na území historického Uhorska, ale aj dynamiku moci medzi silou víťazov a slabosťou porazených.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) - Príbeh uhorsko-osmanských vzťahov v 16. a 17. storočí predstavuje medzinárodná výstava Plody sváru - obraz osmanskej prítomnosti. Od 6. decembra ju v Átriu Vodných kasární v Bratislave otvára Slovenská národná galéria (SNG). Ide o výsledok rozsiahleho výskumu, prináša artefakty, ktoré verejnosť doteraz nemala možnosť vidieť.
Výstava o 150 rokoch osmanskej prítomnosti na území strednej Európy a jej dopadu na kultúru a umenie je výsledkom šesťročného vedecko-výskumného projektu v slovenských a zahraničných zbierkach, spájajúceho odborníkov z oblasti histórie cez archeológiu až po výtvarné umenie. Informoval o tom na štvrtkovej tlačovej konferencii kurátorský tím výstavy. Výsledkom rozsiahleho výskumu sú výpožičky z 25 zahraničných a 33 slovenských zbierkotvorných inštitúcií a cirkví.
Nosnými témami výstavy sú podľa jej spolukurátorky Jany Švantnerovej budovanie rodovej a následne historickej pamäte, propaganda a kultúrny transfer. "Prenos predmetov hmotného kultúrneho dedičstva, napríklad aj ornamenty, výšivkárske techniky, tkaniny a výšivky, prípadne slová, ktoré sme preberali na našom území z osmanskej kultúry," dodala Švantnerová.
Na projekte sa podieľalo vyše dvadsať osobností z oblasti histórie, archívnictva, histórie umenia, vojenskej histórie, literárnej histórie a archeológie z rôznych vedeckých a zbierkotvorných inštitúcií. "Takto široko koncipovaný výstavno-edičný výstup k danej téme je na Slovensku realizovaný po prvý raz," uvádza SNG k projektu, na ktorom sa podieľalo 58 inštitúcií zo Slovenska i zahraničia.
Výskum v domácich i zahraničných múzejných a galerijných zbierkach priniesol množstvo zaujímavého materiálu. Z výtvarného prezentuje kresby, grafiky, obrazy, keramiku, textil a umelecké remeslo vrátane pamätných medailí a mincí. Na výstave sú zastúpené archívne pramene, dobové tlače, militáriá a dokumenty reflektujúce fortifikačnú a pevnostnú architektúru, vtedajšiu stratégiu a taktiku bojov. "Unikátom výstavy je osmanský stan zo 17. storočia, ktorý sme si zapožičali z Jindřichovho Hradca, tento predmet je jedinečný aj tým, že nebol vojenskou korisťou, ale diplomatickým darom," povedala pre TASR Švantnerová.
Výstava tematizuje nielen konflikty medzi Osmanskou a Habsburskou ríšou na území historického Uhorska, ale aj dynamiku moci medzi silou víťazov a slabosťou porazených. Tieto vzťahy sa odrážali v propagande, umeleckých prejavoch i v každodennom živote. Návštevníci výstavy sa však dozvedia aj to, že ani v období vojnových stretov nechýbala kultúrna výmena, ktorá obohatila obidve strany konfliktu. Dokumentujú to výtvarné diela, umelecko-priemyselné artefakty či historické mapy a dokumenty.
Výstava potrvá do 18. mája 2025.
Výstava o 150 rokoch osmanskej prítomnosti na území strednej Európy a jej dopadu na kultúru a umenie je výsledkom šesťročného vedecko-výskumného projektu v slovenských a zahraničných zbierkach, spájajúceho odborníkov z oblasti histórie cez archeológiu až po výtvarné umenie. Informoval o tom na štvrtkovej tlačovej konferencii kurátorský tím výstavy. Výsledkom rozsiahleho výskumu sú výpožičky z 25 zahraničných a 33 slovenských zbierkotvorných inštitúcií a cirkví.
Nosnými témami výstavy sú podľa jej spolukurátorky Jany Švantnerovej budovanie rodovej a následne historickej pamäte, propaganda a kultúrny transfer. "Prenos predmetov hmotného kultúrneho dedičstva, napríklad aj ornamenty, výšivkárske techniky, tkaniny a výšivky, prípadne slová, ktoré sme preberali na našom území z osmanskej kultúry," dodala Švantnerová.
Na projekte sa podieľalo vyše dvadsať osobností z oblasti histórie, archívnictva, histórie umenia, vojenskej histórie, literárnej histórie a archeológie z rôznych vedeckých a zbierkotvorných inštitúcií. "Takto široko koncipovaný výstavno-edičný výstup k danej téme je na Slovensku realizovaný po prvý raz," uvádza SNG k projektu, na ktorom sa podieľalo 58 inštitúcií zo Slovenska i zahraničia.
Výskum v domácich i zahraničných múzejných a galerijných zbierkach priniesol množstvo zaujímavého materiálu. Z výtvarného prezentuje kresby, grafiky, obrazy, keramiku, textil a umelecké remeslo vrátane pamätných medailí a mincí. Na výstave sú zastúpené archívne pramene, dobové tlače, militáriá a dokumenty reflektujúce fortifikačnú a pevnostnú architektúru, vtedajšiu stratégiu a taktiku bojov. "Unikátom výstavy je osmanský stan zo 17. storočia, ktorý sme si zapožičali z Jindřichovho Hradca, tento predmet je jedinečný aj tým, že nebol vojenskou korisťou, ale diplomatickým darom," povedala pre TASR Švantnerová.
Výstava tematizuje nielen konflikty medzi Osmanskou a Habsburskou ríšou na území historického Uhorska, ale aj dynamiku moci medzi silou víťazov a slabosťou porazených. Tieto vzťahy sa odrážali v propagande, umeleckých prejavoch i v každodennom živote. Návštevníci výstavy sa však dozvedia aj to, že ani v období vojnových stretov nechýbala kultúrna výmena, ktorá obohatila obidve strany konfliktu. Dokumentujú to výtvarné diela, umelecko-priemyselné artefakty či historické mapy a dokumenty.
Výstava potrvá do 18. mája 2025.