Vychodil formoval scénografiu takmer šesť dekád a scénické návrhy vytvoril k vyše piatim stovkám inscenácií doma aj v zahraničí.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) - Slovenská národná galéria (SNG) pripravila výstavu LV100.Ladislav Vychodil a scéna 20. storočia. V roku 2020 si slovenské profesionálne divadlo pripomína 100 rokov od svojho vzniku, SNG pripravila výstavu k stému výročiu narodenia profesora Ladislava Vychodila (1920 – 2005), jedného z najvýznamnejších českých a slovenských scénografov 20. storočia.
Vplyv tohto výtvarníka bol určujúci nielen pre vývoj slovenskej scénografie druhej polovice 20. storočia, ale aj pre Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde sa podieľal na založení samostatnej katedry scénografie a kde vychoval niekoľko generácií scénografov.
Vychodil formoval scénografiu takmer šesť dekád a scénické návrhy vytvoril k vyše piatim stovkám inscenácií doma aj v zahraničí. Posledné z nich mali diváci možnosť vidieť pred dvadsiatimi rokmi priamo v divadlách, aj preto táto výstava predstavuje autorovu tvorbu v galerijnom kontexte. Zameriava sa na výtvarné princípy Vychodilovej scénografie a mapuje najmä to, ako o scénografii rozmýšľal v rôznych obdobiach jeho tvorby.
Mnohé z autorových predstavených návrhov sú vystavené prvýkrát, iné už precestovali celý svet. Veľkú časť pozostalosti autora dnes spravuje Múzeum Divadelného ústavu v Bratislave, no vďaka daru a pôžičkám od rodiny Ladislava Vychodila získala SNG na prípravu tejto výstavy aj množstvo návrhov a dokumentácie, ktoré sa na verejnosť dostanú pravdepodobne po prvý raz. Výstave predchádzal tiež výskum dosiaľ nepublikovaného materiálu z archívu Thompson Library v Ohio State University, poznámky a nahrávky z rozhovorov Jarku Buriana, amerického divadelného historika českého pôvodu s Vychodilom. Na prípravách sa podieľal aj vnuk Ladislava Vychodila - Mojmír, ktorý je architektom výstavy. Súčasťou výstavnej inštalácie je aj niekoľko videoprojekcií multimediálneho umelca Borisa Vitázka, ktoré vychádzajú zo scénických princípov Ladislava Vychodila. Súčasťou je aj interaktívna inštalácia, v ktorej si budú môcť návštevníci vytvoriť makety scénografického priestoru.
K výstave vychádza viac než 140-stranový katalóg v dvojjazyčnom slovensko-anglickom prevedení s textami kurátorky Zuzany Kobliškovej, štúdiou teatralogičky Šárky Havlíčkovej Kissovej venovanou dramatickým obrazom z dejín národa slovenského – operám Juro Jánošík (1954), Beg Bajazid (1957) a Svätopluk (1960) a s esejou profesora Dana Matthewsa z Ohio State University o majstrovstve Ladislava Vychodila a o dielňach, ktoré pri Slovenskom národnom divadle vybudoval. Výstava je otvorená od 29. februára do 5. júla tohto roka.
„Venovala som sa jeho tvorbe veľmi dlho, naskytla sa táto príležitosť, k storočnici sme mohli urobiť túto výstavu a pripojiť sa k projektu Rok slovenského divadla. Zamerali sme sa na výtvarné aspekty jeho tvorby. Rozdelila som to základných výtvarných princípov, ktoré využíval, sú to siločiary, ktorými začal od konca 40. rokov, v 60. rokoch bol ovplyvnený op-artom, najznámejšia inscenácia z tohto obdobia je Atlantída z roku 1961. Tá sa stala emblémom celej výstavy,“ povedala pre TASR kurátorka Zuzana Koblišková.
„Z pohľadu architekta je ťažké odprezentovať divadlo v galérii. Zamerali sme sa na výtvarnú stránku samotného diela, aby sme ho mohli prezentovať na základe výtvarných princípov. Mohli sme povyberať inscenácie a návrhy, v ktorých sa to najviac odzrkadľuje a mohli sme ich inštalovať do niekoľkých celkov. Dostať sa do pozície scénografa v povojnovom období znamenalo veľkú zodpovednosť a víziu do budúcna,“ doplnil pre TASR vnuk Mojmír Vychodil.
Vplyv tohto výtvarníka bol určujúci nielen pre vývoj slovenskej scénografie druhej polovice 20. storočia, ale aj pre Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde sa podieľal na založení samostatnej katedry scénografie a kde vychoval niekoľko generácií scénografov.
Vychodil formoval scénografiu takmer šesť dekád a scénické návrhy vytvoril k vyše piatim stovkám inscenácií doma aj v zahraničí. Posledné z nich mali diváci možnosť vidieť pred dvadsiatimi rokmi priamo v divadlách, aj preto táto výstava predstavuje autorovu tvorbu v galerijnom kontexte. Zameriava sa na výtvarné princípy Vychodilovej scénografie a mapuje najmä to, ako o scénografii rozmýšľal v rôznych obdobiach jeho tvorby.
Mnohé z autorových predstavených návrhov sú vystavené prvýkrát, iné už precestovali celý svet. Veľkú časť pozostalosti autora dnes spravuje Múzeum Divadelného ústavu v Bratislave, no vďaka daru a pôžičkám od rodiny Ladislava Vychodila získala SNG na prípravu tejto výstavy aj množstvo návrhov a dokumentácie, ktoré sa na verejnosť dostanú pravdepodobne po prvý raz. Výstave predchádzal tiež výskum dosiaľ nepublikovaného materiálu z archívu Thompson Library v Ohio State University, poznámky a nahrávky z rozhovorov Jarku Buriana, amerického divadelného historika českého pôvodu s Vychodilom. Na prípravách sa podieľal aj vnuk Ladislava Vychodila - Mojmír, ktorý je architektom výstavy. Súčasťou výstavnej inštalácie je aj niekoľko videoprojekcií multimediálneho umelca Borisa Vitázka, ktoré vychádzajú zo scénických princípov Ladislava Vychodila. Súčasťou je aj interaktívna inštalácia, v ktorej si budú môcť návštevníci vytvoriť makety scénografického priestoru.
K výstave vychádza viac než 140-stranový katalóg v dvojjazyčnom slovensko-anglickom prevedení s textami kurátorky Zuzany Kobliškovej, štúdiou teatralogičky Šárky Havlíčkovej Kissovej venovanou dramatickým obrazom z dejín národa slovenského – operám Juro Jánošík (1954), Beg Bajazid (1957) a Svätopluk (1960) a s esejou profesora Dana Matthewsa z Ohio State University o majstrovstve Ladislava Vychodila a o dielňach, ktoré pri Slovenskom národnom divadle vybudoval. Výstava je otvorená od 29. februára do 5. júla tohto roka.
„Venovala som sa jeho tvorbe veľmi dlho, naskytla sa táto príležitosť, k storočnici sme mohli urobiť túto výstavu a pripojiť sa k projektu Rok slovenského divadla. Zamerali sme sa na výtvarné aspekty jeho tvorby. Rozdelila som to základných výtvarných princípov, ktoré využíval, sú to siločiary, ktorými začal od konca 40. rokov, v 60. rokoch bol ovplyvnený op-artom, najznámejšia inscenácia z tohto obdobia je Atlantída z roku 1961. Tá sa stala emblémom celej výstavy,“ povedala pre TASR kurátorka Zuzana Koblišková.
„Z pohľadu architekta je ťažké odprezentovať divadlo v galérii. Zamerali sme sa na výtvarnú stránku samotného diela, aby sme ho mohli prezentovať na základe výtvarných princípov. Mohli sme povyberať inscenácie a návrhy, v ktorých sa to najviac odzrkadľuje a mohli sme ich inštalovať do niekoľkých celkov. Dostať sa do pozície scénografa v povojnovom období znamenalo veľkú zodpovednosť a víziu do budúcna,“ doplnil pre TASR vnuk Mojmír Vychodil.