Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na jeho výskume pracuje kurátorka zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry SNG Jana Švantnerová spolu s kolegami Marekom Gilányim a Janou Lukovou.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) - Slovenská národná galéria (SNG) pokračuje vo výstavnom cykle Vo výklade, ktorým vo verejnom priestore predstavuje diela vizuálneho umenia, reagujúce na otázky súčasného spoločenského života. Aktuálne je súčasťou cyklu toaletné zrkadlo Eleonóry Saint-Genois, rodenej von Wachtler z rokov 1889 – 1890 z dielne viedenského striebrotepca Josefa Carla Klinkoscha.
"Zrkadlo sa do SNG dostalo z majetku bratislavského starožitníka Eduarda Šťastného, ktorý prepadol v prospech štátu v roku 1962 na základe trestného konania," vysvetľuje galéria. Vystavené strieborné zrkadlo so sebou prinieslo aj svoju zaujímavú históriu a pozadie. Na jeho výskume pracuje kurátorka zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry SNG Jana Švantnerová spolu s kolegami Marekom Gilányim a Janou Lukovou.
"Na základe značiek a puncov bolo zrejmé, že zrkadlo pochádza z dielne významného viedenského striebrotepca Josefa Carla Klinkoscha (1822 – 1888). Pod značkou J. C. Klinkosch fungoval podnik od roku 1869/1870 až do roku 1918, pričom v roku 1884 prevzali vedenie jeho synovia," ozrejmuje Švantnerová. Pôvodne bolo zrkadlo súčasťou väčšej dámskej toaletnej súpravy. "Bližšiemu datovaniu predmetu pomohol aliančný erb, ktorý vzniká združením erbov patriacich manželskej dvojici," poznamenala.
Podľa kurátorky bolo zistenie jej kolegu heraldika nad všetky očakávania. Erby patrili rodom Saint-Genois a Wachtler. "K ich prepojeniu došlo len raz, a to pri sobáši Huga Moritza de Saint-Genois (1858 – 1891) a Prešporčanky Eleonóry von Wachtler (1863 – 1943). Vzhľadom na intímny charakter artefaktu súvisiaceho s osobnou hygienou môžeme predpokladať, že išlo o svadobný dar pre nevestu priamo od ženícha. Zosobášili sa v marci roku 1889 v Budapešti," približuje Švantnerová.
Eleonóra sa predtým rozviedla s prvým manželom a pre sobáš spolu s Hugom prestúpili na protestantskú vieru. Novomanželia sa usadili v Prešporku. "Pri Horskom parku v rámci hospodárskeho dvora nazvaného Eleonórin dvor (nem. Eleonorenhof, maď. Eleonóra-udvar) inicioval Hugo v roku 1890 výstavbu vily, ktorej architektom a staviteľom bol zrejme Alexander Feigler. Jej dokončenia sa už Hugo nedožil. Vila však stojí dodnes," dodáva kurátorka.
Výstava potrvá do 27. októbra.
"Zrkadlo sa do SNG dostalo z majetku bratislavského starožitníka Eduarda Šťastného, ktorý prepadol v prospech štátu v roku 1962 na základe trestného konania," vysvetľuje galéria. Vystavené strieborné zrkadlo so sebou prinieslo aj svoju zaujímavú históriu a pozadie. Na jeho výskume pracuje kurátorka zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry SNG Jana Švantnerová spolu s kolegami Marekom Gilányim a Janou Lukovou.
"Na základe značiek a puncov bolo zrejmé, že zrkadlo pochádza z dielne významného viedenského striebrotepca Josefa Carla Klinkoscha (1822 – 1888). Pod značkou J. C. Klinkosch fungoval podnik od roku 1869/1870 až do roku 1918, pričom v roku 1884 prevzali vedenie jeho synovia," ozrejmuje Švantnerová. Pôvodne bolo zrkadlo súčasťou väčšej dámskej toaletnej súpravy. "Bližšiemu datovaniu predmetu pomohol aliančný erb, ktorý vzniká združením erbov patriacich manželskej dvojici," poznamenala.
Podľa kurátorky bolo zistenie jej kolegu heraldika nad všetky očakávania. Erby patrili rodom Saint-Genois a Wachtler. "K ich prepojeniu došlo len raz, a to pri sobáši Huga Moritza de Saint-Genois (1858 – 1891) a Prešporčanky Eleonóry von Wachtler (1863 – 1943). Vzhľadom na intímny charakter artefaktu súvisiaceho s osobnou hygienou môžeme predpokladať, že išlo o svadobný dar pre nevestu priamo od ženícha. Zosobášili sa v marci roku 1889 v Budapešti," približuje Švantnerová.
Eleonóra sa predtým rozviedla s prvým manželom a pre sobáš spolu s Hugom prestúpili na protestantskú vieru. Novomanželia sa usadili v Prešporku. "Pri Horskom parku v rámci hospodárskeho dvora nazvaného Eleonórin dvor (nem. Eleonorenhof, maď. Eleonóra-udvar) inicioval Hugo v roku 1890 výstavbu vily, ktorej architektom a staviteľom bol zrejme Alexander Feigler. Jej dokončenia sa už Hugo nedožil. Vila však stojí dodnes," dodáva kurátorka.
Výstava potrvá do 27. októbra.
