Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Doplnila, že SNK bude pokračovať v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana.
Autor TASR
Martin 21. októbra (TASR) - Publikácie o slovenskej svadbe, ktoré vyšli v rozmedzí 80-tych rokov 19. storočia až 20-tych rokov 20. storočia, zdigitalizovala a sprístupnila na internete Slovenská národná knižnica (SNK) v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Publikácie dokumentujú napríklad tradičnú formu svadby v Lopašove v bývalej Nitrianskej stolici či v Jasenovej na Orave.
„Súčasťou slovenskej ľudovej kultúry je oddávna svadba alebo veselie. Táto významná udalosť v živote človeka patrí do skupiny rodinných obradov a zvykov, ktoré sa historicky vyvinuli v určitý systém a preberali sa z generácie na generáciu. V depozitoch SNK sa nachádza množstvo zaujímavých publikácií, mapujúcich obyčaje a obrady sprevádzajúce túto dôležitú udalosť v živote človeka“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Svadba na Slovensku bola podľa nej spojená s rôznymi zvykmi, obyčajmi, obradmi, vinšami, piesňami a príležitostnými rečami. „Základom tradičnej svadby boli akty obyčajového práva. Patril k nim únos alebo kúpa nevesty. Kúpno-predajnú zmluvu nahradila dohoda rodiny ženícha a nevesty. Ďalšími aktmi obyčajového práva boli výmena svadobných darov, obradné odovzdanie nevesty ženíchovej strane, prijatie nevesty v dome ženícha, odobratie znakov slobodného stavu. Svadba trvala jeden až tri dni a najčastejšie sa konala na jeseň a v zime, teda v období fašiangov,“ povedala generálna riaditeľka SNK.
Pripomenula, že svadba mala ustálenú formu a typickou súčasťou bola napríklad odobierka nevesty a ženícha od rodičov, rola starejšieho, družbov a družíc. „Súčasná svadba zachováva niektoré tradičné prvky, napríklad svadobné odobierky, zastavovanie svadobného sprievodu, predvádzanie falošnej nevesty, čepčenie mladuchy a jej tanec so všetkými svadobčanmi spojený s vyberaním peňazí či únos mladuchy. Potvrdzuje sa tak kontinuita ľudovej tradície so súčasnosťou. Literatúra o slovenskej svadbe je založená na opise svadobných obradov a na zápisoch svadobného folklóru (vinše, piesne),“ dodala Krištofová.
SNK zverejnila na internetovej stránke www.dikda.eu zdigitalizované diela Smlouwy, aneb: chwalitebné řeči swadebnj pro družbu, Způsob Pítání a Oddávaní mladou Nevěstu, Slovenské veselie, Svadba v Jasenovej, Slovenske veselie (Paulovič Augustín). „Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela, zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti,“ uviedla hovorkyňa SNK Miriam Michaela Štefková.
Doplnila, že SNK bude pokračovať v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. „Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov,“ dodala hovorkyňa SNK.
„Súčasťou slovenskej ľudovej kultúry je oddávna svadba alebo veselie. Táto významná udalosť v živote človeka patrí do skupiny rodinných obradov a zvykov, ktoré sa historicky vyvinuli v určitý systém a preberali sa z generácie na generáciu. V depozitoch SNK sa nachádza množstvo zaujímavých publikácií, mapujúcich obyčaje a obrady sprevádzajúce túto dôležitú udalosť v živote človeka“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Svadba na Slovensku bola podľa nej spojená s rôznymi zvykmi, obyčajmi, obradmi, vinšami, piesňami a príležitostnými rečami. „Základom tradičnej svadby boli akty obyčajového práva. Patril k nim únos alebo kúpa nevesty. Kúpno-predajnú zmluvu nahradila dohoda rodiny ženícha a nevesty. Ďalšími aktmi obyčajového práva boli výmena svadobných darov, obradné odovzdanie nevesty ženíchovej strane, prijatie nevesty v dome ženícha, odobratie znakov slobodného stavu. Svadba trvala jeden až tri dni a najčastejšie sa konala na jeseň a v zime, teda v období fašiangov,“ povedala generálna riaditeľka SNK.
Pripomenula, že svadba mala ustálenú formu a typickou súčasťou bola napríklad odobierka nevesty a ženícha od rodičov, rola starejšieho, družbov a družíc. „Súčasná svadba zachováva niektoré tradičné prvky, napríklad svadobné odobierky, zastavovanie svadobného sprievodu, predvádzanie falošnej nevesty, čepčenie mladuchy a jej tanec so všetkými svadobčanmi spojený s vyberaním peňazí či únos mladuchy. Potvrdzuje sa tak kontinuita ľudovej tradície so súčasnosťou. Literatúra o slovenskej svadbe je založená na opise svadobných obradov a na zápisoch svadobného folklóru (vinše, piesne),“ dodala Krištofová.
SNK zverejnila na internetovej stránke www.dikda.eu zdigitalizované diela Smlouwy, aneb: chwalitebné řeči swadebnj pro družbu, Způsob Pítání a Oddávaní mladou Nevěstu, Slovenské veselie, Svadba v Jasenovej, Slovenske veselie (Paulovič Augustín). „Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela, zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti,“ uviedla hovorkyňa SNK Miriam Michaela Štefková.
Doplnila, že SNK bude pokračovať v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. „Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov,“ dodala hovorkyňa SNK.
