Martin 22. októbra (TASR) - Slovenská národná knižnica (SNK) si prostredníctvom národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA) pripomína 129. výročie úmrtia Pavla Dobšinského a 95. výročie narodenia Vincenta Hložníka cez fantazijný svet rozprávok, ktorý ich oboch spája.

„Pokým ich Dobšinský s nadšením zbieral putovaním malebnými regiónmi Slovenska, Hložník ich s nie menším nadšením ilustroval. SNK ponúka prostredníctvom národného projektu DIKDA možnosť listovať si a čítať ranné vydania slovenských rozprávok a povestí. Ich digitalizovanú podobu s nádhernými ilustráciami sme čitateľom voľne sprístupnili a v dnešnom elektronickom svete si ich môžu pozerať skutočne takmer všade,“ uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Foto: Wikipédia

Spisovateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský (6. 3. 1828 - 22. 10. 1885) podľa nej zhromažďoval a zapisoval originálne príslovia, porekadlá, hádanky, piesne, hry, obyčaje a povery počas celého života. „K jeho dedičstvu patrí súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti, ktoré krátko pred smrťou doplnil vydaním 90 rozprávok v ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti. Jeho spísané práce sa dočkali niekoľkonásobných vydaní doma i v zahraničí. Silný vzťah k svetu fantázie a rozprávok môžeme vnímať v dielach mimoriadne činorodého výtvarníka Vincenta Hložníka (22. 10. 1919 - 10. 12. 1997). Obe osobnosti spája práve spoločné dielo,“ doplnila generálna riaditeľka SNK.

Podotkla, že hoci sa nikdy nemali šancu stretnúť zoči-voči, práve Vincent Hložník sa stal vďaka kresbám sprievodcom slova, ktoré na papier zvečnil Pavol Dobšinský. „Výtvarník, ktorý ilustroval viac ako 300 kníh rôznych žánrov pre viaceré vekové skupiny detí, mládeže a dospelých, staval kresby na grafickej podpore textu. A tak Pavla Dobšinského a Vincenta Hložníka spája mimoriadne pôvabné dielo - 1. zväzok Prostonárodných slovenských povestí vydaný v roku 1947,“ osvetlila Krištofová.

Dokonca aj Literárne múzeum SNK má vo fonde 206 múzejných zbierkových predmetov Vincenta Hložníka. „Významný výtvarník je so SNK spojený aj staviteľsky. Sídelná budova SNK sa od roku 1975 pýši nad hlavným vchodom pôsobivým reliéfom z dielne tohto majstra,“ uzatvorila generálna riaditeľka SNK.