Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzi najvzácnejšie dokumenty vo fondoch a zbierkach Literárneho archívu SNK patrí korešpondencia, práce a dokumentárny materiál z rokov 1829 až 1855, týkajúci sa života a práce Ľudovíta Štúra.
Autor TASR
Martin 7. októbra (TASR) - Slovenská národná knižnica (SNK) v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív zdigitalizovala a sprístupnila na internete sériu pôvodných rukopisov Ľudovíta Štúra, medzi ktorými je aj báseň venovaná Adele Ostrolúckej.
Medzi najvzácnejšie dokumenty vo fondoch a zbierkach Literárneho archívu SNK patrí podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej korešpondencia, práce a dokumentárny materiál z rokov 1829 až 1855, týkajúci sa života a práce Ľudovíta Štúra. „V našich zbierkach sa nachádzajú napríklad listy Ľudovíta Štúra adresované Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi alebo Michalovi Miloslavovi Hodžovi, rukopisy Štúrových básní venovaných Pavlovi Jozefovi Šafárikovi alebo Adele Ostrolúckej. Medzi jedinečné pamiatky sa radí zápis Ľudovíta Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej alebo zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu z roku 1848,“ uviedla Krištofová.
Doplnila, že počet archívnych dokumentov, týkajúcich sa Ľudovíta Štúra, zachovaných v Literárnom archíve sa blíži k číslu 500. Medzi rozsiahlejšie rukopisy patrí Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka alebo privítacia reč Ľudovíta Štúra k študentom na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave zo dňa 10. 9. 1842.
SNK zverejnila na internetovej stránke www.dikda.sk zdigitalizované pôvodné rukopisy Ľudovíta Štúra, ako aj dokumenty týkajúce sa jeho života a práce Zápis v pamätníku Adely Ostrolúckej – zápis Ľ. Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej (autograf, poľsky, dátum a miesto vzniku dokumentu: 22. 4. 1852, Viedeň), Zatykač na Hurbana, Hodžu a Štúra (tlač, slovensky, nemecky, maďarsky, dátum a miesto vzniku dokumentu: 1848), List Ľudovíta Štúra Michalovi Miloslavovi Hodžovi (cudzí rukopis + podpis Ľ. Štúra, dátum a miesto vzniku dokumentu: 15. 7. 1846, Bratislava), List Ľudovíta Štúra Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi (autograf, reštaurovaný, dátum a miesto vzniku dokumentu: 21. 9. 1849, Zemianske Podhradie), Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka (autograf), Ľudovít Štúr Na Šafaříka (Popis: báseň, autograf), Ľudovít Štúr O. O. (Popis: báseň zo zbierky Spevy a piesne venovaná Adele Ostrolúckej, autograf, datovanie: 1853).
Na stránke SNK www.dikda.sk sa nachádza aj sedem najvýznamnejších diel Ľudovíta Štúra: Nauka Reči Slovenskej (1846), Krátka Mluwnica Slovenská (1852), O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1832), O národných písních a pověstech plemen slovenských (1853), Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), Spevy a Piesne Ludevita Štura (1853) a Kde leží naša bieda? (1848).
„Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela, zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti,“ uviedla hovorkyňa SNK Miriam Michaela Štefková.
Doplnila, že SNK bude pokračovať v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. „Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov,“ dodala hovorkyňa SNK.
Medzi najvzácnejšie dokumenty vo fondoch a zbierkach Literárneho archívu SNK patrí podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej korešpondencia, práce a dokumentárny materiál z rokov 1829 až 1855, týkajúci sa života a práce Ľudovíta Štúra. „V našich zbierkach sa nachádzajú napríklad listy Ľudovíta Štúra adresované Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi alebo Michalovi Miloslavovi Hodžovi, rukopisy Štúrových básní venovaných Pavlovi Jozefovi Šafárikovi alebo Adele Ostrolúckej. Medzi jedinečné pamiatky sa radí zápis Ľudovíta Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej alebo zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu z roku 1848,“ uviedla Krištofová.
Doplnila, že počet archívnych dokumentov, týkajúcich sa Ľudovíta Štúra, zachovaných v Literárnom archíve sa blíži k číslu 500. Medzi rozsiahlejšie rukopisy patrí Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka alebo privítacia reč Ľudovíta Štúra k študentom na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave zo dňa 10. 9. 1842.
SNK zverejnila na internetovej stránke www.dikda.sk zdigitalizované pôvodné rukopisy Ľudovíta Štúra, ako aj dokumenty týkajúce sa jeho života a práce Zápis v pamätníku Adely Ostrolúckej – zápis Ľ. Štúra v pamätníku Adely Ostrolúckej (autograf, poľsky, dátum a miesto vzniku dokumentu: 22. 4. 1852, Viedeň), Zatykač na Hurbana, Hodžu a Štúra (tlač, slovensky, nemecky, maďarsky, dátum a miesto vzniku dokumentu: 1848), List Ľudovíta Štúra Michalovi Miloslavovi Hodžovi (cudzí rukopis + podpis Ľ. Štúra, dátum a miesto vzniku dokumentu: 15. 7. 1846, Bratislava), List Ľudovíta Štúra Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi (autograf, reštaurovaný, dátum a miesto vzniku dokumentu: 21. 9. 1849, Zemianske Podhradie), Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka (autograf), Ľudovít Štúr Na Šafaříka (Popis: báseň, autograf), Ľudovít Štúr O. O. (Popis: báseň zo zbierky Spevy a piesne venovaná Adele Ostrolúckej, autograf, datovanie: 1853).
Na stránke SNK www.dikda.sk sa nachádza aj sedem najvýznamnejších diel Ľudovíta Štúra: Nauka Reči Slovenskej (1846), Krátka Mluwnica Slovenská (1852), O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1832), O národných písních a pověstech plemen slovenských (1853), Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846), Spevy a Piesne Ludevita Štura (1853) a Kde leží naša bieda? (1848).
„Ide o ďalšie pre verejnosť prístupné diela, zdigitalizované v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti,“ uviedla hovorkyňa SNK Miriam Michaela Štefková.
Doplnila, že SNK bude pokračovať v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. „Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, t.j. po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov,“ dodala hovorkyňa SNK.
