Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Kultúra

Sochár Ján Koniarek je Trnavčanom 20. storočia

Okolo 60 diel našlo strechu nad hlavou v prístavbe trnavskej Galérie Jána Koniarka. Foto: TASR - Daniel Veselský

Encyklopédia uvádza, že Koniarek má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku.

Trnava 27. marca (TASR) – Štyri roky po svojom založení bola Okresná galéria v Trnave pomenovaná po nestorovi slovenského moderného sochárstva Jánovi Koniarkovi. Stalo sa tak v roku 1978 pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia a Trnava tým vzdala ďalší hold tomuto významnému umelcovi, ktorý si zvolil za miesto svojho pôsobenia práve Malý Rím. V roku 2002 otvorila galéria stálu expozíciu jeho sochárskej tvorby a o päť rokov vydala aj monografiu Sochár Ján Koniarek. A v roku 2000 bol umelec vyhlásený za Trnavčana 20. storočia.

Ján Koniarek (30. januára 1878 vo Voderadoch) sa do Trnavy prisťahoval v roku 1924. Mal už za sebou štúdium na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti, na výtvarnej akadémii v Budapešti a Mníchove a tiež štúdiá v Ríme. Potom odišiel do Belehradu, kde sa stal vyhľadávaným portrétistom, spodobnil členov kráľovskej rodiny, vlády, umelcov i jeho srbských priateľov. V Srbsku používal meno Jovan Koniarik. Koniarkov ateliér vzal za svoje počas Balkánskej vojny a zničené boli jeho mnohé diela. Do Voderád prišiel opäť v roku 1914. Vo vojnovom čase však padlo na neho podozrenie, že je srbský špión, zatkli ho a poslali do prvej frontovej línie. Na fronte utrpel zranenie nohy, čo ho poznamenalo na celý život. Po vojne pracoval v ateliéri v rodnom dome, v roku 1924 prijal pozvanie trnavského továrnika Sesslera a tri roky pracoval v priestoroch jeho fabriky. Potom sa presťahoval aj so svojou chorou sestrou do domčeka s ateliérom na dnes už neexistujúcej Šaštínkovej ulici, kde pracoval do smrti.

Na tomto mieste, za cintorínskym múrom, vznikli jeho zásadné diela, ktoré v Trnave verejnosť dodnes obdivuje. Prvým bol z roku 1925 Pomník Milana Rastislava Štefánika, ktorý je jedným z prvých a považovaný za najvernejšiu podobu štátnika a diplomata. V roku 1929 odhalili výnimočný Pomník padlým v 1. svetovej vojne, interpretovaný ako umelecký vrchol pomníkovej tvorby s vojnovou tematikou na Slovensku a patriaci k najexcelentnejším dielam „rodinizmu“ na Slovensku. Tretím veľkým dielom Jána Koniarka v Trnave je súsošie na poctu Antona Bernoláka z roku 1937. Menej známym je Studňa svätého Františka v trnavskom kláštore františkánov. V Borskom Mikuláši je inštalovaný Pomník Jána Hollého, v Skalici Pomník dr. Pavla Blahu, v Martine Memorandový reliéf na budove evanjelickej fary, v Suchej nad Parnou Pomník padlým a v Bohdanovciach Pomník partizánom. V Bratislave sú pripisované jeho autorstvu sochy alegórií na budove bývalej Tatra banky, dnes ministerstva kultúry.

V roku 1938 pri veľkolepých oslavách 700. výročia povýšenia na slobodné kráľovské mesto udelila Trnava Jánovi Koniarkovi čestné občianstvo, v roku 1942 dostal Národnú cenu za celoživotnú tvorbu. Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1939-1943 na výtvarnom odbore Slovenskej vysokej školy technickej. Do Bratislavy dochádzal z Trnavy vlakom a v roku 1940 utrpel pri ceste vážny úraz, pre ktorý musel výchovu mladých opustiť. Zomrel v roku 1952, 4. mája, v rovnaký deň ako Štefánik, ktorého zvečnil vo svojom diele. Jeho poslednou datovanou plastikou je Štúdia sediaceho L.N. Tolstého.

V roku 2012 vydala Slovenská pošta známku Ján Koniarek (1878 – 1952) - Hlava Jána Krstiteľa. Je na nej zobrazená plastika, patriaca medzi reprezentačné umelcove diela, ktorá vznikla počas jeho pôsobenia v Belehrade. V rovnakom termíne vydala známku s témou Koniarek aj srbská pošta. Rok 2003 vyhlásila trnavská galéria za Rok Jána Koniarka, Slovenský rozhlas uviedol umelecko-dokumentárne pásmo Hmly nad sochárom. O dva roky neskôr bolo uvedené v Trnave autorské čítanie hry Záhrada spomienok Jána Koniarka.

Encyklopédia uvádza, že Koniarek má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. V jeho diele vyvrcholili národné idey, predznamenané tvorbou 50. rokov 19. storočia. Názorovo - umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie. Jeho monografia uvádza stovku známych diel.