Jeho verejne najznámejším dielom je socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku na pylóne bratislavského Slavína.
Autor TASR
,aktualizované Varín/Bratislava 15. októbra (TASR) – Vo štvrtok 15. októbra uplynie 25 rokov od úmrtia popredného predstaviteľa slovenského sochárstva Alexandra Trizuljaka.
Jeho verejne najznámejším dielom je socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku na pylóne bratislavského Slavína. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch minulého storočia do série konštruktivistických plastík, ktoré predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia.
Zásluhou Alexandra Trizuljaka boli založené viaceré slovenské galérie, vrátane Galérie mesta Bratislavy (GMB), galérií v Trenčíne, Nitre či v Humennom. Bol členom organizačného výboru medzinárodnej výstavy mladých umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský fond výtvarných umení, ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave. Založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch v roku 1961, bol zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a sympózií v maľbe a dreve v Moravanoch.
V období normalizácie musel umelec zanechať pedagogickú prácu na VŠVU v Bratislave a stiahnuť sa z verejného a spoločenského života takmer na 20 rokov. Vtedy sa intenzívne venoval sakrálnej sochárskej, interiérovej a portrétnej tvorbe. Vymodeloval viacero podobizní známych osobností z vedeckého a umeleckého prostredia. Vytvoril množstvo plastík s náboženskou tematikou, návrhy na oltáre a svätostánky. Cirkev mu za to v roku 2006 in memoriam udelila Cenu Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS) za významný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku. Zaslúžilý umelec bol tiež laureátom Národnej ceny za sochárstvo (1951) či Ceny Cypriána Majerníka (1966).
Výtvarník Alexander Trizuljak zomrel 15. októbra 1990 v Bratislave.
Otcovo umelecké dedičstvo sa prejavilo na ďalšom životnom smerovaní viacerých z jeho detí. Príkladom je bratislavská socha Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej telegrafie, ktorej pôvodným autorom bol A. Trizuljak. Nová kompozícia sochy je realizovaná podľa návrhu jeho syna, Ing. arch. Klementa Trizuljaka.
Jeho verejne najznámejším dielom je socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku na pylóne bratislavského Slavína. Trizuljakov priekopnícky experiment s novými materiálmi a technológiami vyvrcholil v 60. rokoch minulého storočia do série konštruktivistických plastík, ktoré predstavujú neprekonaný progres v modernom slovenskom sochárstve 20. storočia.
Kto to bol A. Trizuljak?
- narodil sa 15. mája 1921 vo Varíne pri Žiline
-.jeho umelecký talent objavil na reálnom gymnáziu v Žiline učiteľ kreslenia Zdeněk Balaš
-. v rokoch 1943–1944 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave na oddelení kreslenia a maľovania u profesorov Maximiliána Schurmanna a Jozefa Kostku
- v štúdiu potom pokračoval v Prahe na Akadémii výtvarných umení u profesora Karla Pokorného
- v rokoch 1949-1972 učil na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a súčasne tvorivo pracoval, čoho výsledkom boli pravidelné účasti na domácich a mnohých zahraničných výstavách v rámci československých, slovenských, alebo medzinárodných expozícií
- narodil sa 15. mája 1921 vo Varíne pri Žiline
-.jeho umelecký talent objavil na reálnom gymnáziu v Žiline učiteľ kreslenia Zdeněk Balaš
-. v rokoch 1943–1944 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave na oddelení kreslenia a maľovania u profesorov Maximiliána Schurmanna a Jozefa Kostku
- v štúdiu potom pokračoval v Prahe na Akadémii výtvarných umení u profesora Karla Pokorného
- v rokoch 1949-1972 učil na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a súčasne tvorivo pracoval, čoho výsledkom boli pravidelné účasti na domácich a mnohých zahraničných výstavách v rámci československých, slovenských, alebo medzinárodných expozícií
Zásluhou Alexandra Trizuljaka boli založené viaceré slovenské galérie, vrátane Galérie mesta Bratislavy (GMB), galérií v Trenčíne, Nitre či v Humennom. Bol členom organizačného výboru medzinárodnej výstavy mladých umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský fond výtvarných umení, ako i dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave. Založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch v roku 1961, bol zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a sympózií v maľbe a dreve v Moravanoch.
V období normalizácie musel umelec zanechať pedagogickú prácu na VŠVU v Bratislave a stiahnuť sa z verejného a spoločenského života takmer na 20 rokov. Vtedy sa intenzívne venoval sakrálnej sochárskej, interiérovej a portrétnej tvorbe. Vymodeloval viacero podobizní známych osobností z vedeckého a umeleckého prostredia. Vytvoril množstvo plastík s náboženskou tematikou, návrhy na oltáre a svätostánky. Cirkev mu za to v roku 2006 in memoriam udelila Cenu Fra Angelica, ktorú udeľuje Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS) za významný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku. Zaslúžilý umelec bol tiež laureátom Národnej ceny za sochárstvo (1951) či Ceny Cypriána Majerníka (1966).
Výtvarník Alexander Trizuljak zomrel 15. októbra 1990 v Bratislave.
Otcovo umelecké dedičstvo sa prejavilo na ďalšom životnom smerovaní viacerých z jeho detí. Príkladom je bratislavská socha Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej telegrafie, ktorej pôvodným autorom bol A. Trizuljak. Nová kompozícia sochy je realizovaná podľa návrhu jeho syna, Ing. arch. Klementa Trizuljaka.