Bratislava 28. mája (TASR) - Neuveriteľných 30 rokov pôsobí na česko-slovenskej scéne. Jeho pesničky doslova zľudoveli, spieva si ich niekoľko generácií, čo dokumentuje aj DVD zo záveru turné The Best Of 30 rokov, ktoré prináša záznam koncertu z 8. decembra 2015 v bratislavskej Starej Tržnici. V rozhovore pre TASR potvrdil, že muzika ho stále baví, rovnako sa rád hrá so slovíčkami, komunikuje a premýšľa. "Ľudia chcú na Facebooku vytvoriť ideálny obraz o sebe, je to ich bulvárny časopis v malom. Naučili sa seba samých medializovať. Internet mení absolútne všetky pravidlá, ničí etiku, ničí všetko k čomu sme boli vychovávaní," vyhlásil spevák, skladateľ a textár Peter Nagy.



Na Slovensku asi nie je spevák, skladateľ a textár v jednej osobe, ktorý by vás prekonal v množstve hitov. Na vašom facebookovom profile mohli fanúšikovia hlasovať o najobľúbenejšiu pieseň z vašej tvorby. Už ste súťaž vyhodnotili?

Veľmi sa tým nezaoberám, ale na druhej strane som rád, že mám hity, ktoré ľudia poznajú. Mám rád veľkého melodika Eltona Johna, pretože tak, ako sú vystavené jeho pesničky, tak to robí málokto, to je model, ako postaviť dobrú pieseň. Bol som v Bratislave na jeho koncerte, trval dve a pol hodiny a z celého playlistu som nepoznal len jednu pieseň z muzikálu. Ten človek celý život pracoval, je veľmi úspešný skladateľ, tak by to malo byť. Bez hitov spevák môže naťahovať svoju kariéru jedine tak, že víri zlatý prach v médiách. To sú tí ľudia, ktorí zo zúfalstva uverejňujú všetko o svojom súkromí, len aby sa niečo písalo. Nerobí to dobrú krv pre tú časť kariéry speváka, keď vás začnú brať vážne.

Foto: TASR/ Henrich Mišovič

Silu vašich hitov nedávno overil aj televízny program Tvoja tvár znie povedome, kde Petra Nagya stvárnil Andrej Bičan. Ako ste na to reagovali?

Smial som sa, mal to vychytané. Som presvedčený, že dobrá paródia je dobrá reklama.

Fanúšikom sa páčia nielen vaše piesne, imponuje im aj vaša empatia. Zomrel Prince a vy ste na svojom profile zverejnili jeho fotku s pôsobivým statusom: Škoda, že niekedy osud je ako opitý hlupák, pobije sa s tým, kto si to nezaslúži...

Stokrát vidíme, že zomierajú ľudia, ktorých iní milujú a chcú, aby tu zostali. A tí, ktorí len prekážajú celý život a žijú na úkor druhých, tí tu žijú strašne dlho.

Foto: Archív Petra Nagya

Krátky život takýchto veľkých hviezd môže mať na svedomí rýchlosť, akou žijú...

Vyžaduje sa od nich, aby boli vždy 100-percentní. Každý ich posudzuje a ono to často vyvoláva frustráciu. Neviem si predstaviť, ako sa môže cítiť taký megapopulárny človek, ktorý vlastne ani nemôže vyjsť sám na ulicu. Svetová popularita fakt obťažuje. Je to popularita, ktorú nepoznáme, ani nám nikomu v Česku a na Slovensku nehrozí, že sa nemôžeš s niekým ani porozprávať. Nedávno ma v samoobsluhe oslovila pani z materskej škôlky, že dodnes učí deti podľa mojich piesní pre deti. To je o tom, že ja môžem na ulicu, lebo pri mojej popularite o nič nejde.

To ste nakupovali bez ochranky?

Pridelili mi troch ochrankárov a nevedel som, čo s nimi, ani oni so mnou, lebo ma nikto neobťažoval (smiech), ale imidž to bol dobrý.



Sú ešte umelci, ktorých ste chceli vidieť live a nestihli ste to?

Strašne som chcel vidieť koncert Joea Cockera. Teraz som mal lístky na Roxette, pred týždňom som ich bol vrátiť, pretože už ich nikdy neuvidím. Je to moja obľúbená kapela. Viem, že tak sa robí pop-music - tak, ako to robí Roxette.

V apríli ste si dopriali narodeninový reset, aj prezradíte v čom spočíval?

O svojom súkromí nehovorím, ale vybehli sme s priateľkou k moru. Nerád si prihrievam polievku súkromím, je to zbytočná cesta a som presvedčený o tom, že to ubližuje vzťahu.

Foto: Archív Petra Nagya

Obávate sa závisti?

Mne nie je čo závidieť. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by sa potrebovali ukazovať hocičím. Život speváka nie je taký, ako si ľudia myslia. Tým nechcem povedať, že sa mám zle, mám sa úžasne. Robím prácu, ktorá ma baví, to je najdôležitejšie. Ale nie je to tak, ako by si ľudia asi predstavovali. Všetci majú starosti. Všetci majú starosti s prácou, všetci majú hlavne starosť, ako to urobiť, aby boli úspešní. Nie je to jednoduché, a je jedno, čo robíte. Človek keď ráno vstane a má rád svoju prácu, bude rozmýšľať nad tým, ako to urobiť a vždy ho bude trápiť, keď sa to nepodarí. A financie? Niektoré veci si nemôžete kúpiť, o tom je pesnička Máš čo máš (úsmev). Koľkí sú bohatí ľudia, multimiliardár Steve Jobs si nemohol kúpiť ani jeden deň navyše.



Hrdo sa hlásite k tomu, že ste Prešovčan, aj zvyknete sledovať dianie na východe?

Chodím tam veľmi máličko, ale mám na Facebooku stránku o Prešove s obľúbenými miestami. Vyrastal som v paneláku pri železničnej stanici (smiech).

Chodievate na pomaturitné stretnutia?

Pravdou je, že som bol iba raz. Problém je v našej brandži. Organizujú to vždy v sobotu. Sme víkendoví strelci, nemôžem povedať kapele, že je stretnutie a nebudeme hrať.

Foto: Archív Petra Nagya

Čas na porotcovanie vo fotografickej súťaži si však nájdete...

To je veľmi jednoduché, dá sa to absolvovať elektronicky, kvalitu fotografií posudzujem cez internet.

Do akej miery sa foteniu venujete v súčasnosti?

Skoro vôbec nefotím, len môjho psa na prechádzkach a na koncertoch. Foxy cestuje s nami, najviac miluje šatne v kulturákoch a hotely. Ona miluje neznáme prostredia, je to pes, ktorý rád objavuje, žije spoločensky, ku každému je priateľská. Je to taký pozitívny človek, ja hovorím.

Foto: Archív Petra Nagya

Takže to bola dobrá voľba vziať si psíka z útulku?

Nie som osvetár, nebudem každému hovoriť, že musí mať psa. Nerád sa vnucujem so svojím životným štýlom, ale je pravda, že odmalička som mal vždy psa. Som zvyknutý na psa ako napríklad médium medzi dvoma ľuďmi. Keď sa dvaja pohádajú, pes je médium na to, aby sa zmierili. Pes je úžasné empatický, vycíti situáciu. Ľudia, ktorí nemali psa, to nemôžu pochopiť. Pes je veľmi vnímavý, 14 tisíc rokov bol vychovávaný ako spoločník človeka, tých 14 tisíc rokov je na tom vidieť. Je to veľmi inteligentné zviera.

V detskej izbe v Prešove ste mali na stene plagát Paľa Hammela, ktorému ste ako chlapec s gitarou hovorili - raz budem ako ty. Podarilo sa. Máte recept pre dnešných mladých, ktorí túžia byť speváckymi hviezdami?

Veľa začínajúcich spevákov, nehovorím všetci, sú hrozne nedočkaví. Niekedy to nejde tak rýchlo presvedčiť ľudí, že som dobrý. Pomaly vás presvedčím, že na to mám. Od tej doby, čo ja som začínal a teraz, je kapiel asi desaťkrát viac, všetci to chcú skúšať. Je to aj tým, že sa to dá. Dnes sa už i v obývačke dá na počítači nahrať pesnička, tak to aj vyzerá. Nedá sa hrr-hrr, za dva dni je to hotové! Hudba je remeslo. Je rozdiel, či urobíte stoličku zo zlého dreva rýchlo, alebo ju robíte mesiac a z dobrého dreva. Stolička z dobrého dreva bude existovať 20 rokov a tá zo zlého dreva - tak to aj vyzerá - sa rozpadne.

Foto: Archív Petra Nagya

Vo vašej DVD kolekcii nechýba hit Poďme sa zachrániť, ktorý vraj vznikol v Moskve mesiac po černobyľskej havárii?

S kapelou Indigo sme v júni 1986 mali hrať sériu koncertov vo vtedajšom Sovietskom zväze. Po jednom z nich som sa na raute dozvedel od pracovníčky z veľvyslanectva, že naše turné má v závere zmeniť trasu a chcú nás poslať zahrať do mestečka pár kilometrov od Černobyľu, aby ukázali, že výbuch jadrovej elektrárne nie je svetovou katastrofou, ako to prezentovali západné médiá. Chlapcom som nemohol nič povedať, bolo to obdobie studenej vojny, bál som sa, že sa to prezradí, nechcel som skončiť na Sibíri. Pár dní pred koncom turné som sa urobil maród. Vyfajčil som cez noc 20 cigariet a odišiel mi hlas. Ešte dva dni ma vláčili po lekároch, lenže ja som to vždy v noci urobil znova (smiech). Posadili nás na vlak a išli sme domov. Chlapcom som to prezradil až po revolúcii.

Foto: Propaganda House

Bola to náročná doba, ale dnešná tiež nie je jednoduchá. Snažíte sa reagovať na to, čo sa deje? Budú to témy vašich piesní?

V súčasnosti ma najviac zaujíma fenomén internetu, ktorý sa dosť mení. Som presvedčený, že internet je začiatok konca. Hovorím to aj napriek tomu, že už 15 rokov robím s digitálnymi technológiami, spravujem si dve webové stránky, jeden facebookovský profil, čiže nepatrím medzi tých, ktorí hovoria - som na to starý alebo už na to nemám. Veľa sa zmenilo v komunikácii medzi ľuďmi. Poviem to vtipom - Ako zavoláš modernú rodinu k obedu? Vypneš wifinu. Alebo ešte jeden - Dve babky v kostole stoja nad rakvou, sú tam samy a jedna hovorí: Očakávala som väčšiu účasť, na Facebooku má 2000 priateľov... Ľudia chcú na Facebooku vytvoriť ideálny obraz o sebe, je to ich bulvárny časopis v malom. Naučili sa seba samých medializovať. Internet mení absolútne všetky pravidlá, ničí etiku, ničí všetko, k čomu sme boli vychovávaní. Začalo to mobilmi, pokračuje to internetom, ľudia sa prestali medzi sebou naozajstne rozprávať. Nemyslím si, že internet je víťazstvo, je to začiatok konca, pretože všetci všetko vedia, všetci všetko videli a nikto sa ničomu nečuduje.