Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Miloš Krno bol počas SNP v auguste 1944 generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) - Spisovateľ a publicista Miloš Krno sa narodil pred 90 rokmi 25. júla 1922. Autor viacerých rozhlasových hier a scenárov k celovečerným i televíznym filmom zomrel v rodnom meste pred piatimi rokmi 21. júla 2007 iba niekoľko dní pred svojimi 85 narodeninami.
Bratislavský rodák prežil svoje detstvo v liptovskej dedine Partizánska Ľupča. Po absolvovaní nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže.
Počas Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944 bol generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici, kde pôsobil ako partizánsky osvetár a publicista, neskôr ako člen IV. československej partizánskej brigády v Nízkych Tatrách. Po prechode frontu písal pre denník Pravda v Košiciach.
Neskôr sa stal osobným tajomníkom vtedajšieho štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Sedem rokov pracoval na československom veľvyslanectve v ruskej Moskve. Taktiež pôsobil ako vedúci kultúrnej rubriky denníka Pravda, potom ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktor časopisu Obzor socializmu a napokon ako ústredný dramaturg Slovenského filmu. Od roku 1977 vystupoval ako slobodný umelec. V rokoch 1954 až 1964 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Liptov, Oravu a Kysuce.
Miloš Krno debutoval ako básnik v roku 1944 zbierkou surrealistických básní Šialené predstavenie. Neskôr sa preorientoval na prózu. Venoval sa najmä obdobiu druhej svetovej vojny. Napísal dve románové trilógie, romány a novely. Viaceré knižky venoval deťom, mládeži a problematike ochrany prírody.
V roku 2002 mu vyšla posledná kniha spomienok a esejí o Gruzínsku s názvom Ak je na zemi raj. Jeho väčšie literárne práce preložili do jedenástich jazykov. Sám prekladal poéziu a prózu najmä ruských, nemeckých, gruzínskych a arménskych autorov.
Takmer do posledných dní svojho života sa aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Klubu bratislavských antifašistov, Klubu Nového slova a publikoval v tlači.
Bratislavský rodák prežil svoje detstvo v liptovskej dedine Partizánska Ľupča. Po absolvovaní nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže.
Počas Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944 bol generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici, kde pôsobil ako partizánsky osvetár a publicista, neskôr ako člen IV. československej partizánskej brigády v Nízkych Tatrách. Po prechode frontu písal pre denník Pravda v Košiciach.
Neskôr sa stal osobným tajomníkom vtedajšieho štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Sedem rokov pracoval na československom veľvyslanectve v ruskej Moskve. Taktiež pôsobil ako vedúci kultúrnej rubriky denníka Pravda, potom ako tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktor časopisu Obzor socializmu a napokon ako ústredný dramaturg Slovenského filmu. Od roku 1977 vystupoval ako slobodný umelec. V rokoch 1954 až 1964 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Liptov, Oravu a Kysuce.
Miloš Krno debutoval ako básnik v roku 1944 zbierkou surrealistických básní Šialené predstavenie. Neskôr sa preorientoval na prózu. Venoval sa najmä obdobiu druhej svetovej vojny. Napísal dve románové trilógie, romány a novely. Viaceré knižky venoval deťom, mládeži a problematike ochrany prírody.
V roku 2002 mu vyšla posledná kniha spomienok a esejí o Gruzínsku s názvom Ak je na zemi raj. Jeho väčšie literárne práce preložili do jedenástich jazykov. Sám prekladal poéziu a prózu najmä ruských, nemeckých, gruzínskych a arménskych autorov.
Takmer do posledných dní svojho života sa aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Klubu bratislavských antifašistov, Klubu Nového slova a publikoval v tlači.
