Bratislava/Mýto pod Ďumbierom 29. januára (TASR) – Významný slovenský spisovateľ a predstaviteľ prózy naturizmu František Švantner počas svojho krátkeho života vytvoril originálne diela, ktorými čiastočne nadviazal na autorov lyrizovanej prózy Margity Figuly, Dobroslava Chrobáka či Ľuda Ondrejova.

Napriek tomu, že písal prózu, využíval jazykové prostriedky, ktoré majú bližšie k lyrike. Jeho tvorbu možno rozdeliť na dve línie - lyricko-baladickú reprezentujú diela Malka a Nevesta hôľ a epickú zase charakterizuje román Život bez konca. V jeho vrcholných prózach sa stáva centrom diania príroda, kde človeka ovládajú pudy a túžby. Sny sa prelínajú s realitou a príbehom vládne tajomno až mystika. František Švantner inšpirovaný velikánmi akými boli Fiodor Michajlovič Dostojevskij či Edgar Allan Poe si v slovenskej literatúre vydobyl svojím talentom osobité miesto.

Od narodenia slovenského spisovateľa Františka Švantnera uplynie v sobotu 29. januára 110 rokov.

František Švantner sa narodil 29. januára 1912 v Mýte pod Ďumbierom do robotníckej rodiny. Študoval na meštianskej škole v Podbrezovej, potom na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, kde sa vzdelával v rokoch 1928-33. Ako učiteľ pôsobil v Mýte pod Ďumbierom, následne v Podbrezovej a Novej Bani. V rokoch 1947-50 bol štipendistom Matice slovenskej a učiteľskú dráhu zavŕšil ako riaditeľ školy v Hronove.

Jeho prvým publikovaným literárnym debutom bola expresionistická poviedka Výpoveď (1933) uverejnená v časopise Svojeť. V roku 1942 sa predstavil ôsmimi novelami, ktoré vyšli v zbierke pod názvom Malka prepojenými jednotnou témou smrti a horského prostredia okolia Brezna.

Švantner sa v období, kedy tieto jednotlivé diela vznikali, oboznámil s tvorbou autora temnej literatúry, ktorým bol Edgar Allan Poe. Švantnera pravdepodobne americký spisovateľ 19. storočia podnietil k vytvoreniu príbehov plných napätia na hrane života a smrti, v ktorých často dominuje vražda. Prírodné úkazy v týchto prózach vstupujú do života postáv a ovplyvňujú ich konanie, dej je situovaný v odľahlých miestach ďaleko od civilizácie a prevažuje v ňom mytologické a rozprávkové usporiadanie sveta. Na motívy jednej z noviel - Malka nakrútil v roku 1968 Martin Ťapák rovnomenný film. V balade o vzťahu dvoch mladých ľudí a ich vášňach vystúpili v hlavných úlohách Bronislav Križan a Mária Poliščoková.

Vrcholným dielom slovenského naturizmu je románová novela Nevesta hôľ. V knihe, ktorá vyšla v roku 1946, opäť prevláda nespútanosť prírody, archaicko-mýtický svet a nechýbajú tu ani erotické motívy a živelnosť postáv. Na pozadí príbehu o hájnikovi Liborovi, ktorý márne túži po divokej a tajomnej Zune zrastenej s horami, autor vzdáva hold prírode a mladosti. Hlavný hrdina sa v závere rozhodne zanechať prostredie hôľ a vráti sa späť k ľuďom. Dielo vo vtedajšej dobe nebolo priaznivo prijaté, no neskôr sa stalo predlohou pre film Martina Ťapáka z roku 1971, v ktorom si zahrali Milan Kňažko, Július Pántik a Mária de Riggová.

Pod vplyvom kritiky Švantner upustil od svojich plánov napísať ďalší román z horského prostredia. Reakciou na druhú svetovú vojnu a Slovenské národné povstanie je zbierka próz Dáma, ktorá vyšla v roku 1966, až po smrti spisovateľa.

Najrozsiahlejším dielom Švantnera je román Život bez konca, v ktorom podáva obraz spoločnosti v rokoch 1894 – 1934. Próza mapuje detstvo, dospievanie a dospelosť Paulíny, ktorá sa aj kvôli nevydareným manželstvám ocitne v ťažkých životných krízach. Toto dielo nestihlo prejsť autorovou redakčnou úpravou, pretože krátko po jeho dopísaní zomrel. Kniha Život bez konca prvýkrát vyšla až v roku 1956 a bola námetom pre seriál s rovnakým názvom pod režisérskym vedením Miloslava Luthera. Hlavnú postavu si v seriáli z roku 1982 zahrala česká herečka Jana Krausová.

František Švantner zomrel 13. októbra 1950 vo veku 38 rokov po operácii mozgového nádoru v Prahe.



Zdroj: rtvs.sk, Kolektív autorov: Encyklopédia slovenských spisovateľov 2. zväzok (1984)