Ružomberok/Bratislava 5. apríla (TASR) - Slovenský básnik a spisovateľ Jaroslav Rezník sa dožíva na Veľký piatok 6. apríla 70 rokov.

Hlavnými oblasťami jeho umeleckého záujmu je poézia, dráma, literatúra pre deti, literatúra faktu, scenáristika, publicistika a preklad. Vydal päť básnických zbierok, knihy veršov pre deti a knihy literatúry faktu o slovenskej literatúre. Používal aj pseudonym Branislav Ostrochovský, Štefan Križen.

Jaroslav Rezník sa narodil 6. apríla 1942 v Ružomberku. Študoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine (1959-1963) a v rokoch 1967-1969 muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne.

V Literárnomúzejnom oddelení Matice slovenskej (MS) v Martine pracoval v období 1966-1971. Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel z MS odísť. Sedem rokov nemohol nájsť žiadne zamestnanie. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a zamestnal sa v Slovenskej literárnej agentúre. Po roku 1989 bol občiansky plne rehabilitovaný. V januári 1990 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal riaditeľom Vydavateľstva SSS. V rokoch 1997-1999 pôsobil ako šéfredaktor denníka Slovenská Republika a od roku 2000 do 2011 bol redaktorom v časopise Tele plus. Žije a tvorí v Bratislave.

Debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966). Ďalšími zbierkami sú Prijímanie (1968), S vodou na jazyku (1970), Horúčava (1993), Dôstojnosť a iné básne (1997). Venuje sa dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a bábkové divadlo. Napísal bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) a Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989).

Pre deti a mládež ďalej napísal Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005).

Je autorom literárneho scenáru k televíznemu filmu Chlapci (1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát (1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992). Známe sú jeho televízne rozprávkové seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).

Kniha o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi s názvom Oči plné oblohy vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v roku 2010. O živote a tragickej smrti národného hrdinu Štefánika, ktorý sa najväčšmi zo všetkých osobností zaslúžil o národné oslobodenie a slovenskú štátnosť, už boli napísané stovky článkov a kníh. "Nikto však doteraz neodpovedal na otázky, kde sa vzal jeho vlastenecký cit, kde a ako sa formovalo jeho hlboké národné povedomie, kde sú korene jeho neskoršieho záujmu o hvezdárstvo, letectvo, meteorológiu, vynálezcovstvo, kde sú pramene jeho charakterových vlastností," uvádza autor publikácie Jaroslav Rezník, ktorý aspoň čiastočne na tieto otázky odpovedá v knižke dvanástich poviedok.

Spisovateľ pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára na roky 1994 až 1998 a je editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Redakčne pripravil na vydanie päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine. V roku 2001 vydal rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry - Po literárnych stopách Slovenska. Získal zaň hlavnú cenu Literárneho fondu za rok 2001. Za Rozprávky o Mladuškovi udelili Jaroslavovi Rezníkovi prémiu Literárneho fondu.

V súčasnosti pripravuje už druhé významne prepracované a doplnené dielo Túry do literatúry, ktoré vyjde v júni 2012.

Spisovateľ Jaroslav Rezník prekladá z ruštiny a češtiny.

V stredu 4. apríla mu jeho rodné mesto Ružomberok udelilo čestné občianstvo.