Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku Ej, ten tanec s ľúbostnou zápletkou, zasadenou do lesníckeho prostredia.
Autor TASR
Rabčice/Bratislava 24. augusta (TASR) -Sspisovateľ, redaktor a prekladateľ Milo Urban bol vedúcou osobnosťou slovenskej literatúry 20. storočia. Jeho román Živý bič patrí k najčastejšie prekladaným slovenským dielam a novelistická a románová tvorba je trvalou hodnotou slovenskej literatúry. V nedeľu 24 augusta uplynulo 110 rokov od jeho narodenia.
Do literatúry vstúpil v roku 1920 poviedkami v časopisoch. Už vtedy sa ukázalo, že v ňom rastie veľmi nadaný prozaik. V roku 1922 sa predstavil novelou Jašek Kutliak spod Bučiny, ktorá predznamenala takmer celú jeho prozaickú tvorbu. Objavili sa v nej motívy z oravského sveta, ktorý tak dobre poznal, spätého s prírodou, tvrdou prácou a kostolom. Osudové konflikty a ich riešenia, umelecký pohľad do duše dedinského človeka - to je oblasť záujmu takmer celého diela Mila Urbana.
Ďalšie novely vydal knižne pod názvom Výkriky bez ozveny. Rozsiahla novela Za vyšným mlynom sa neskôr stala podkladom pre libreto Suchoňovej opery Krútňava. Vydal aj zbierku noviel Z tichého frontu.
Ťažisko jeho tvorivej činnosti však je v románovej tvorbe. V roku 1927 vydal román Živý bič, ktorý ho okamžite posunul do stredu literárneho diania. Príbeh z oravskej dediny Ráztoky v rokoch prvej svetovej vojny niesol v sebe vysoké dramatické napätie vyvolané zhoršenými sociálnymi podmienkami, rozkolísanými mravnými normami a trvalou prítomnosťou smrti, prichádzajúcou z frontu. Napísal ďalej romány Hmly na úsvite, V osídlach. Z pozostalosti vyšiel román Železom po železe nadväzujúci na Zhasnuté svetlá a Kto seje vietor, zachytávajúci chaotické udalosti na konci druhej svetovej vojny.
Milo Urban sa narodil 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave. Vyrastal na rabčickej kopanici, obklopený lesmi, s výhľadom na Babiu horu. Žil v ťažkých sociálnych pomeroch, najmä po tragickej smrti svojho otca a z finančných dôvodov nedokončil stredoškolské štúdiá. Pod vplyvom rodinného a dedinského prostredia bola jeho životná filozofia symbiózou národného povedomia a kresťansko-humanistických princípov.
Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku Ej, ten tanec s ľúbostnou zápletkou, zasadenou do lesníckeho prostredia. V rokoch fašistickej vlády sa ako umelec odmlčal a prejavoval sa len ako novinár v službách ľudáckej ideológie. Pred oslobodením v roku 1945 emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa vrátil. Postavili ho pred ľudový súd, ktorý ho v roku 1948 odsúdil na verejné pokarhanie.
V roku 1948 Mila Urbana prinútili vysťahovať sa z Bratislavy. Usadil sa v Chorvátskom Grobe pri Bratislave. Živil sa najmä prekladaním, neskôr sa venoval umeleckej tvorbe. V roku 1974 sa presťahoval späť do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel vo veku 77 rokov.
SNK prináša pohľad do zdigitalizovaného osobného archívu Mila Urbana
Slovenská národná knižnica (SNK) prináša pri príležitosti 110. výročia narodenia spisovateľa, prekladateľa a novinára Mila Urbana pohľad do jeho osobného archívu fotografií a rukopisov.
Román Živý bič sa podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej stal Urbanovou sondou do tvrdého, nepoddajného i tragického života Hornooravcov počas I. svetovej vojny, ktorej 100. výročie vypuknutia si v týchto dňoch pripomína celý svet. „Doslova zo dňa na deň sa stal slovenským bestsellerom a nezmazateľnou súčasťou európskeho kresťansko-humanistického literárneho snaženia 20. storočia. Veľmi cenné sú najmä autorova svojrázna psychologická kresba postáv a hlboké sociálne cítenie. Čitateľom prinášame okrem iného aj ukážky rukopisu tohto výnimočného diela,“ uviedla Krištofová.
Pripomenula, že moderná slovenská literatúra prijala Mila Urbana už ako 16-ročného. „Rodák z Rovní sa narodil 24. augusta 1904 a vyrastal v skromných podmienkach hájnika Oravského komposesorátu pod Babou Horou. V hájovni, ktorá sa stala zdrojom inšpirácie pre prvú lyricko-epickú skladbu Pavla Országha Hviezdoslava Hájnikova žena. Základné vzdelanie absolvoval v Zázrivej a Polhore, gymnázium študoval v Trstenej a Ružomberku. To však nedokončil a rozhodol sa ísť cestou redaktora v rôznych periodikách. Postupne sa Urban vyprofiloval na významnú verejnú a kultúrnu osobnosť,“ skonštatovala generálna riaditeľka SNK.
"Rodný región Oravy bol pre Mila Urbana nesmierne inšpiratívny. Počas pobytu v Oravskom Podzámku napísal väčšinu Živého biča. Bol však podnetom aj pre dielo Za vyšným mlynom, ktoré sa stalo podkladom pre libreto druhej slovenskej opery Eugena Suchoňa – Krútňava. Čitateľom ho ponúkame v digitalizovanej podobe,“ doplnila Krištofová.
Zdigitalizované ukážky osobného archívu a rukopisov prináša SNK na stránke projektu www.dikda.eu, kde cez osobné dokumenty, rukopisy a diela predstavuje aj ďalšie významné slovenské osobnosti ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik, Martin Kukučín či Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi, práve v čase, keď vypukla I. svetová vojna.
Do literatúry vstúpil v roku 1920 poviedkami v časopisoch. Už vtedy sa ukázalo, že v ňom rastie veľmi nadaný prozaik. V roku 1922 sa predstavil novelou Jašek Kutliak spod Bučiny, ktorá predznamenala takmer celú jeho prozaickú tvorbu. Objavili sa v nej motívy z oravského sveta, ktorý tak dobre poznal, spätého s prírodou, tvrdou prácou a kostolom. Osudové konflikty a ich riešenia, umelecký pohľad do duše dedinského človeka - to je oblasť záujmu takmer celého diela Mila Urbana.
Ďalšie novely vydal knižne pod názvom Výkriky bez ozveny. Rozsiahla novela Za vyšným mlynom sa neskôr stala podkladom pre libreto Suchoňovej opery Krútňava. Vydal aj zbierku noviel Z tichého frontu.
Ťažisko jeho tvorivej činnosti však je v románovej tvorbe. V roku 1927 vydal román Živý bič, ktorý ho okamžite posunul do stredu literárneho diania. Príbeh z oravskej dediny Ráztoky v rokoch prvej svetovej vojny niesol v sebe vysoké dramatické napätie vyvolané zhoršenými sociálnymi podmienkami, rozkolísanými mravnými normami a trvalou prítomnosťou smrti, prichádzajúcou z frontu. Napísal ďalej romány Hmly na úsvite, V osídlach. Z pozostalosti vyšiel román Železom po železe nadväzujúci na Zhasnuté svetlá a Kto seje vietor, zachytávajúci chaotické udalosti na konci druhej svetovej vojny.
Milo Urban sa narodil 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave. Vyrastal na rabčickej kopanici, obklopený lesmi, s výhľadom na Babiu horu. Žil v ťažkých sociálnych pomeroch, najmä po tragickej smrti svojho otca a z finančných dôvodov nedokončil stredoškolské štúdiá. Pod vplyvom rodinného a dedinského prostredia bola jeho životná filozofia symbiózou národného povedomia a kresťansko-humanistických princípov.
Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku Ej, ten tanec s ľúbostnou zápletkou, zasadenou do lesníckeho prostredia. V rokoch fašistickej vlády sa ako umelec odmlčal a prejavoval sa len ako novinár v službách ľudáckej ideológie. Pred oslobodením v roku 1945 emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa vrátil. Postavili ho pred ľudový súd, ktorý ho v roku 1948 odsúdil na verejné pokarhanie.
V roku 1948 Mila Urbana prinútili vysťahovať sa z Bratislavy. Usadil sa v Chorvátskom Grobe pri Bratislave. Živil sa najmä prekladaním, neskôr sa venoval umeleckej tvorbe. V roku 1974 sa presťahoval späť do Bratislavy, kde 10. marca 1982 zomrel vo veku 77 rokov.
SNK prináša pohľad do zdigitalizovaného osobného archívu Mila Urbana
Slovenská národná knižnica (SNK) prináša pri príležitosti 110. výročia narodenia spisovateľa, prekladateľa a novinára Mila Urbana pohľad do jeho osobného archívu fotografií a rukopisov.
Román Živý bič sa podľa generálnej riaditeľky SNK Kataríny Krištofovej stal Urbanovou sondou do tvrdého, nepoddajného i tragického života Hornooravcov počas I. svetovej vojny, ktorej 100. výročie vypuknutia si v týchto dňoch pripomína celý svet. „Doslova zo dňa na deň sa stal slovenským bestsellerom a nezmazateľnou súčasťou európskeho kresťansko-humanistického literárneho snaženia 20. storočia. Veľmi cenné sú najmä autorova svojrázna psychologická kresba postáv a hlboké sociálne cítenie. Čitateľom prinášame okrem iného aj ukážky rukopisu tohto výnimočného diela,“ uviedla Krištofová.
Pripomenula, že moderná slovenská literatúra prijala Mila Urbana už ako 16-ročného. „Rodák z Rovní sa narodil 24. augusta 1904 a vyrastal v skromných podmienkach hájnika Oravského komposesorátu pod Babou Horou. V hájovni, ktorá sa stala zdrojom inšpirácie pre prvú lyricko-epickú skladbu Pavla Országha Hviezdoslava Hájnikova žena. Základné vzdelanie absolvoval v Zázrivej a Polhore, gymnázium študoval v Trstenej a Ružomberku. To však nedokončil a rozhodol sa ísť cestou redaktora v rôznych periodikách. Postupne sa Urban vyprofiloval na významnú verejnú a kultúrnu osobnosť,“ skonštatovala generálna riaditeľka SNK.
"Rodný región Oravy bol pre Mila Urbana nesmierne inšpiratívny. Počas pobytu v Oravskom Podzámku napísal väčšinu Živého biča. Bol však podnetom aj pre dielo Za vyšným mlynom, ktoré sa stalo podkladom pre libreto druhej slovenskej opery Eugena Suchoňa – Krútňava. Čitateľom ho ponúkame v digitalizovanej podobe,“ doplnila Krištofová.
Zdigitalizované ukážky osobného archívu a rukopisov prináša SNK na stránke projektu www.dikda.eu, kde cez osobné dokumenty, rukopisy a diela predstavuje aj ďalšie významné slovenské osobnosti ako Matej Bel, Anton Bernolák, Jozef Ignác Bajza, Ľudovít Štúr, Andrej Sládkovič, Pavol Országh Hviezdoslav, Anička Hurbanová, Milan Rastislav Štefánik, Martin Kukučín či Hana Zelinová. SNK na webe tiež pravidelne informuje o tom, čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi, práve v čase, keď vypukla I. svetová vojna.
