Klenovec/Bratislava 9. augusta (TASR) - Slovenský spisovateľ, prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista, kultúrny a politický činiteľ, národný umelec Vladimír Mináč by oslavoval 10. augusta 90. narodeniny.

Spoločnosť potrebuje kritiku aj odvahu, ktorú on mal
Jeho osobnosť si dnes uctila Matica slovenská (MS) na spomienkových oslavách pri príležitosti nedožitého 90. výročia narodenia. V bratislavskom cintoríne Slávičie údolie zástupcovia MS položili veniec a kytice na jeho hrob, zaspievali slovenskú hymnu a na záver Kto za pravdu horí. "Prvý raz vzdávame úctu predsedovi MS, spisovateľovi aj politikovi Vladimírovi Mináčovi. Určite by patril do dnešnej spoločnosti, lebo tá potrebuje kritiku, odvahu a on taký bol," v príhovore uviedol predseda MS Marian Tkáč.

Popoludní budú spomienkové oslavy pokračovať v Jozefínskej knižnici MS akadémiou. Na nej niekoľkí odborníci zhodnotia Mináčovu činnosť ako literáta, politika i vo vzťahu k Matici slovenskej, ktorej bol dlhoročným predsedom. Nebude chýbať kultúrny program.

Zobrazil život spoločnosti počas vojny
Do literatúry knižne vstúpil románom Smrť chodí po horách (1948), ktorý je umeleckou výpoveďou o vlastnej, ale i národnej skúsenosti v protifašistickom zápase. Nasledovali romány Včera a zajtra (1949), Modré vlny (1951), zbierka poviedok Na rozhraní (1954). V románovej trilógii Generácia - Dlhý čas čakania (1958), Živí a mŕtvi (1959) a Zvony zvonia na deň (1961), považovanej za vrchol jeho prozaického úsilia, zobrazil život slovenskej spoločnosti v tragických vojnových rokoch, počas Slovenského národného povstania (SNP) a v prvých rokoch po vojne.

Šéfredaktor i predseda Matice slovenskej
Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. V rokoch 1945-1974 bol redaktorom, vedúcim scenáristického oddelenia Československého štátneho filmu, šéfredaktorom Kultúrneho života a Slovenských pohľadov. Do roku 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V rokoch 1974-1990 bol predsedom Matice slovenskej, dva roky (1990-1992) bol poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ).

Foto: TASR/Miroslava Cibulková

Spoločnosť aj kritizoval
Do literatúry vstúpil hneď po absolvovaní ťažkej ľudskej skúšky v SNP a vo fašistických koncentračných táboroch. Jeho prvé knihy sa vyznačovali dokumentárnosťou, ale aj vyrovnávaním sa s vojnovou skutočnosťou a jeho literárne postavy po povstaleckej aktivite smerovali k budovaniu novej spoločnosti a jej zobrazovaniu. Po vojne sa stal zástancom socialistických myšlienok, ale v dielach zobrazujúcich vtedajšiu spoločnosť zohrávajú závažnú úlohu kritické prvky. Ako prozaik začínal koncom 40. rokov 20. storočia.

Malomeštiaci vo Výrobcovi šťastia
Zložitosť reálnej skutočnosti koncom 50. rokov minulého storočia, odhalenie negatívnych stránok života socialistickej spoločnosti umelecky vyjadril knihou poviedok Tmavý kút (1960), dvojnovelou Nikdy nie si sama (1962) a ďalšou poviedkovou knihou Záznamy (1963), ako aj v satirickom románe Výrobca šťastia (1964), ktorými kritizoval hlavne malomeštiactvo.

Z filmovej tvorby treba spomenúť niektoré jeho najznámejšie filmové námety a scenáre: Boj sa končí zajtra, Pole neorané, Žena z vrchov a Kapitán Dabač.

K revolúcii zaujal odmietavé stanovisko
Svoje tvorivé sily Vladimír Mináč neskôr sústredil na tvorbu esejistickú. Napísal mnoho článkov, úvah, rozhovorov a esejí o kultúrnopolitických problémoch. Mináčovo ostré publicistické pero nechýbalo ani v časoch politického zlomu v roku 1989 a po ňom, keď sa púšťal do mnohých aktuálnych otázok, ktoré nastolila spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach. Jeho posledné esejistické a kultúrnopolitické knihy vydané po roku 1992 - Sub tegmine, Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam, Slováci a Hovory M. - hovoria o tomto období a novembrovej revolúcii 1989, ku ktorej zaujal odmietavé stanovisko. Vyjadroval sa aj k problematike životného štýlu, filozofii konzumnej spoločnosti, formovaniu slovenskej štátnosti po rozdelení Československa.

V roku 1975 mu udelili titul národný umelec, bol držiteľom ceny Ľudovíta Štúra za rok 1995. Vladimír Mináč zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave vo veku 74 rokov.