Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre zvolenie kandidáta za generálneho riaditeľa malo byť potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov.
Autor TASR
Bratislava 25. júna (TASR) - Spôsob voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa nemení. Plénum Národnej rady (NR) SR totiž odmietlo novelu zákona o RTVS z dielne poslancov Martina Poliačika (nezaradený) a Mareka Maďariča (Smer-SD).
Zákonodarcovia navrhovali, aby šéfa RTVS po novom nevolil parlament, ale nový osobitný orgán - zbor voliteľov. Do funkcie mala zvoleného kandidáta menovať Rada RTVS.
"Cieľom je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS, a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z Národnej rady na Radu RTVS," písali v spoločnom návrhu poslanci.
Keďže parlament je politický orgán, podľa predkladateľov nemožno úplne vylúčiť politické vplyvy v procese voľby. Preto by mal šéfa RTVS podľa poslancov vyberať nezávislý orgán, ktorý bude brať do úvahy kvalitu a profesionalitu kandidátov a ich projektov i ďalšie stanovené kritériá. Takým orgánom mal byť zbor voliteľov.
Zbor voliteľov mal mať 12 členov a mal sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie. "Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania," uvádzajú poslanci.
V zbore mali byť riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Svoje zastúpenie by mali mať aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu ZMOS-u), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Zástupcu v zbore voliteľov mali mať aj zamestnanci RTVS. Členovia si mali vybrať svojho predsedu.
Zvoleného kandidáta na šéfa RTVS mala podľa návrhu do funkcie vymenovať Rada RTVS. Tá mala mať po novom aj právomoc generálneho riaditeľa odvolávať. "Ak Národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom," vysvetľovali poslanci.
Ich návrh popisoval aj proces samotného výberu šéfa RTVS. Pre zvolenie kandidáta za generálneho riaditeľa malo byť potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej a novej voľby.
Zákonodarcovia navrhovali, aby šéfa RTVS po novom nevolil parlament, ale nový osobitný orgán - zbor voliteľov. Do funkcie mala zvoleného kandidáta menovať Rada RTVS.
"Cieľom je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS, a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z Národnej rady na Radu RTVS," písali v spoločnom návrhu poslanci.
Keďže parlament je politický orgán, podľa predkladateľov nemožno úplne vylúčiť politické vplyvy v procese voľby. Preto by mal šéfa RTVS podľa poslancov vyberať nezávislý orgán, ktorý bude brať do úvahy kvalitu a profesionalitu kandidátov a ich projektov i ďalšie stanovené kritériá. Takým orgánom mal byť zbor voliteľov.
Zbor voliteľov mal mať 12 členov a mal sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie. "Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania," uvádzajú poslanci.
V zbore mali byť riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Svoje zastúpenie by mali mať aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu ZMOS-u), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Zástupcu v zbore voliteľov mali mať aj zamestnanci RTVS. Členovia si mali vybrať svojho predsedu.
Zvoleného kandidáta na šéfa RTVS mala podľa návrhu do funkcie vymenovať Rada RTVS. Tá mala mať po novom aj právomoc generálneho riaditeľa odvolávať. "Ak Národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom," vysvetľovali poslanci.
Ich návrh popisoval aj proces samotného výberu šéfa RTVS. Pre zvolenie kandidáta za generálneho riaditeľa malo byť potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej a novej voľby.
