Bratislava 15. októbra (TASR) - Má veľmi rada slovenské knihy, aj keď priznáva, že nie všetky. "Vždy, keď vychádza nejaká dobrá slovenská knižka, mám obrovskú radosť," uviedla pre TASR poetka a občasná textárka Miroslava Ábelová. Podľa nej mnohí naši autori a autorky vynikajú tým, že dokážu priniesť zaujímavý príbeh, vystihnúť atmosféru. "Tak, že ju máte pred očami, stávate sa ich hrdinami, smejete sa spolu s nimi, plačete spolu s nimi, pajedíte sa spolu s nimi. To, že si nesieme z minulosti boľavé zážitky z čias socializmu či Slovenského štátu, dodáva mnohým slovenským príbehom zvláštnu príchuť, a cítim to dokonca aj pri autoroch, ktorí nemusia vyslovene reflektovať tieto obdobia vo svojich textoch."

Vyštudovaná novinárka, dnes hovorkyňa Greenpeace Slovensko, priznala, že obľubuje aj príbehy z iných, nám nie až tak kultúrne blízkych svetov, napríklad také, ako prináša Marek Vadas. Preferuje literárne texty s nadhľadom, ktoré rozšíria obzory. "A vtiahnu ma niekam, kam by som sa bežne možno nedostala, prípadne niekam, kde to poznám, ale ukážu mi nový pohľad. Mám rada dobré a nie príliš dlhé opisy a dobré dialógy, ktoré mi neznejú ako z nejakej zlej telenovely. Mám rada aj istú drsnosť, neokrôchanosť hrdinov, ich priamočiarosť a bohatý jazyk," vysvetľuje 31-ročná poetka a ponúka aj druhý pohľad na súčasnú slovenskú literatúru: "V literatúre nemám rada snobstvo a snahu ukázať za každú cenu, že je spisovateľ viac než čitateľ, prípadne, že vie opisovať, zapracovávať č jemne pozmeňovať pasáže z odborných textov."

Napriek tomu, že čitateľská verejnosť si zo širokej ponuky diel slovenských autorov vyberá predovšetkým ženské romány a kriminálky, Mirka má radosť z toho, že rastie i počet ľudí, ktorí v literatúre hľadajú aj čosi viac ako len sladký románik alebo napínavú zápletku. A či sa už podľa Ábelovej narodil nový Sloboda alebo Pišťanek? "Dobre našliapnuté stať sa novým Pišťankom alebo Slobodom má Balla. Jeho knihy sú oceňované, či už verejnosťou alebo kritikmi, majú v sebe také to 'niečo'. Neviem, či možno hovoriť o objave alebo mimoriadnom zjave, tieto nálepky nemám veľmi v láske. Každopádne Balla robí kus dobrej roboty, kus dobrej literatúry."

Poetka, ktorá vydala tri básnické zbierky - Striptíz (Ikar, 2011), Na! (Ikar, 2014), Básničky pre domáce paničky (Artforum, 2016) - a prispela tiež svojimi textami na úspešný album Davida Kollera ČeskosLOVEnsko (2015), vníma pozitívne aj momentálny stav súčasnej slovenskej poézie. "Reči o tom, že poézia na Slovensku nikoho nezaujíma, považujem za zbytočné poplašné správy. Samozrejme, že asi nikdy nebude lámať rekordy v predajnosti, to však nie je jej prioritnou úlohou," tvrdí Ábelová. To, že o poéziu majú ľudia záujem, dokazujú podľa nej sociálne siete, rôzne literárne súťaže, ale aj čítačky, na ktoré dostáva pozvania. "Knižky sa predávajú, čítajú, ľudia básne píšu, dokonca počúvajú aj moju rozhlasovú reláciu Nedeľná chvíľka poézie_FM, ktorú vysielam každú nedeľu. Určite to nie je také bledé, ako tvrdia niektorí ľudia."


Podľa Miroslavy Ábelovej sa v poslednom čase darí na Slovensku aj detskej literatúre. "Vychádza veľa pekných detských knižiek - ako príbehovo, tak aj grafickým spracovaním. Moja favoritka zostáva Monika Kompaníková a jej Hlbokomorské rozprávky, veľmi sympatický je mi aj počin Gabiky Futovej O Bezvláske, super 'úleťáčiny' sú aj rozprávky Braňuška Jobusa. Veľa pekných vecí vzniká. A mám veľmi rada knižky pre deti z českého vydavateľstva Baobab. Je síce české, ale prečo nepochváliť aj susedov," uzavrela s úsmevom.