Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stanley Kubrick bol jedným z najlepších svetových režisérov.
Autor TASR
Harpenden/Bratislava 7. marca (TASR) – Od úmrtia jedného z najlepších režisérov všetkých čias Stanleyho Kubricka dnes uplynulo 15 rokov.
Filmový odkaz tohto génia pohyblivých obrázkov stále žije a jeho nedokončený projekt Artificial Intelligence: AI ( A. I. Umelá inteligencia) zavŕšil v roku 2001 jeho priateľ režisér Steven Spielberg.
Stanley Kubrick sa narodil 26. júla 1928 v newyorskej štvrti Bronx v USA v rodine lekára. V mladosti sa veľmi zaujímal o šach a džez. Najväčšiu záľubu však našiel vo fotografovaní. Keď mu otec daroval k 13. narodeninám fotoaparát, začal Stanley všetko fotografovať.
Ako 17-ročnému mu prvý raz uverejnili snímku v magazíne Look, ktorý mu potom ponúkol prácu fotografa. Za peniaze hral šach a tento zárobok použil na svoj prvý krátky dokumentárny film Day of the Fight (Deň zápasu, 1951), v ktorom zobrazil život boxera.
Spartakus - najznámejší veľkofilm
Prvý celovečerný Kubrickov film Fear and Desire (Strach a túžba, 1953) ako celok síce nezaznamenal veľký úspech, za réžiu však získal Kubrick celkom dobré ohlasy. Povzbudený kritikami začal v roku 1955 nakrúcať ďalší film Killer's Kiss (Bozk vraha), dramatický obraz newyorského podsvetia, a po ňom film The Killing (Zabíjanie, 1956), gangsterskú drámu zo zákulisia konských dostihov. V roku 1957 nakrútil filmovú drámu Paths of Glory (Cesty slávy) z obdobia prvej svetovej vojny o zastrelení troch francúzskych vojakov, ktorí odmietli splniť nezmyselný rozkaz. Do filmu, ktorého celkové vyznenie je protivojnové, obsadil herca Kirka Douglasa.
Douglasovi sa spolupráca s Kubrickom zapáčila a keď v rokoch 1959-1960 produkoval film Spartacus (Spartakus) a pôvodný režisér Anthony Mann sa réžie vzdal, zavolal ako náhradného režiséra práve Kubricka. Film sa stal jedným z najznámejších veľkofilmov a veľkým hitom, získal štyri Oscary (Peter Ustinov - herec vo vedľajšej úlohe, kamera, výprava, kostýmy).
Vo Veľkej Británii, kam Kubrick odišiel po rozvode s druhou manželkou, si ako námet svojho ďalšieho filmu vybral kontroverzný román Vladimíra Nabokova Lolita. Film prišiel do kín v roku 1962.
Vesmírna odysea ohromila vizuálnou stránkou
Ďalším Kubrickovým filmom sa stala satira s trochu krkolomným názvom Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb (Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, 1964). Kubrick sa v tomto filme dotkol témy, ktorá dovtedy nebola často zobrazená - studená vojna a hrozba jadrových zbraní. Za túto vynikajúcu absurdnú komédiu si vyslúžil nominácie na Oscara. Aj napriek tomu, že film žiadneho Oscara nezískal, stal sa s Petrom Sellersom v trojúlohe komerčným úspechom.
Sci-fi film 2001: A Space Odyssey (2001: Vesmírna odysea, 1968), inšpirovaný poviedkou klasika sci-fi žánru Arthura Charlesa Clarka, vyvolal v dobe svojho uvedenia do kín priam masovú hystériu a takmer okamžite sa zaradil medzi najlepšie diela filmovej histórie. Diváci boli ohromení vizuálnou stránkou diela, ktorá bola však len jedným z mnohých prostriedkov, ako ľuďom sprostredkovať neopakovateľný zážitok presahujúci medze nášho chápania. Geniálnym sa ukázal aj nápad spojiť Straussove valčíky so zábermi na vychádzajúcu planétu. Tento hudobný sprievod je jeden z najslávnejších v dejinách filmu. Snímka zaznamenala obrovský úspech a získala aj niekoľko nominácií na Oscara. Vytúženú sošku dostal Kubrick v technickej oblasti za špeciálne efekty.
V roku 1971 Kubrick priviedol opäť v Londýne na filmové plátno ďalšie šokujúce dielo podľa knihy Anthonyho Burgessa A Clockwork Orange (Mechanický Pomaranč, 1971).
Medzitým sa Kubrick vo Veľkej Británii nadobro usadil spolu so svojou treťou ženou, nemeckou maliarkou Christiane Harlanovou. Na vidieku pri Londýne s ňou vychovával tri dcéry.
Známy režisér sa dožil 70 rokov
V roku 1975 sa vrátil do minulosti, keď natočil podľa románu Williama Makepeacea Thackeraya film Barry Lyndon. Vykreslil v ňom životnú cestu chudobného Íra, ktorý precestoval kus Európy 18. storočia, stretol množstvo historických osobností a na chvíľu sa stal aj členom šľachty. Snímka nezaznamenala komerčný úspech, ale premenila štyri z 11 nominácii na Oscara.
Po päťročnej odmlke prišiel Kubrick v roku 1980 s adaptáciou hororového románu Stephena Kinga The Shining (Osvietenie) v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom. Medzi popredné filmy Kubricka patrí aj film Full Metal Jacket (Olovená vesta, 1987), ktorým sa zaradil medzi vtedy módny prúd filmov o vietnamskej vojne.
Stanley Kubrick zomrel 7. marca 1999 v Harpendene vo Veľkej Británii vo veku 70 rokov krátko pred premiérou svojho posledného filmu Široko zatvorené oči (Eyes Wide Shut). Jeho námetom bola obľúbená Snová novela rakúskeho prozaika Arthura Schnitzlera o voľnosti sexuálnej fantázie a závažnosti naplnenej manželskej nevery vo sne a nenaplnenej nevery v skutočnosti. Film sprevádzali rozporuplné kritiky, no Kubrick ho označil za svoje najlepšie dielo.
Filmový odkaz tohto génia pohyblivých obrázkov stále žije a jeho nedokončený projekt Artificial Intelligence: AI ( A. I. Umelá inteligencia) zavŕšil v roku 2001 jeho priateľ režisér Steven Spielberg.
Stanley Kubrick sa narodil 26. júla 1928 v newyorskej štvrti Bronx v USA v rodine lekára. V mladosti sa veľmi zaujímal o šach a džez. Najväčšiu záľubu však našiel vo fotografovaní. Keď mu otec daroval k 13. narodeninám fotoaparát, začal Stanley všetko fotografovať.
Ako 17-ročnému mu prvý raz uverejnili snímku v magazíne Look, ktorý mu potom ponúkol prácu fotografa. Za peniaze hral šach a tento zárobok použil na svoj prvý krátky dokumentárny film Day of the Fight (Deň zápasu, 1951), v ktorom zobrazil život boxera.
Spartakus - najznámejší veľkofilm
Prvý celovečerný Kubrickov film Fear and Desire (Strach a túžba, 1953) ako celok síce nezaznamenal veľký úspech, za réžiu však získal Kubrick celkom dobré ohlasy. Povzbudený kritikami začal v roku 1955 nakrúcať ďalší film Killer's Kiss (Bozk vraha), dramatický obraz newyorského podsvetia, a po ňom film The Killing (Zabíjanie, 1956), gangsterskú drámu zo zákulisia konských dostihov. V roku 1957 nakrútil filmovú drámu Paths of Glory (Cesty slávy) z obdobia prvej svetovej vojny o zastrelení troch francúzskych vojakov, ktorí odmietli splniť nezmyselný rozkaz. Do filmu, ktorého celkové vyznenie je protivojnové, obsadil herca Kirka Douglasa.
Douglasovi sa spolupráca s Kubrickom zapáčila a keď v rokoch 1959-1960 produkoval film Spartacus (Spartakus) a pôvodný režisér Anthony Mann sa réžie vzdal, zavolal ako náhradného režiséra práve Kubricka. Film sa stal jedným z najznámejších veľkofilmov a veľkým hitom, získal štyri Oscary (Peter Ustinov - herec vo vedľajšej úlohe, kamera, výprava, kostýmy).
Vo Veľkej Británii, kam Kubrick odišiel po rozvode s druhou manželkou, si ako námet svojho ďalšieho filmu vybral kontroverzný román Vladimíra Nabokova Lolita. Film prišiel do kín v roku 1962.
Vesmírna odysea ohromila vizuálnou stránkou
Ďalším Kubrickovým filmom sa stala satira s trochu krkolomným názvom Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb (Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, 1964). Kubrick sa v tomto filme dotkol témy, ktorá dovtedy nebola často zobrazená - studená vojna a hrozba jadrových zbraní. Za túto vynikajúcu absurdnú komédiu si vyslúžil nominácie na Oscara. Aj napriek tomu, že film žiadneho Oscara nezískal, stal sa s Petrom Sellersom v trojúlohe komerčným úspechom.
Sci-fi film 2001: A Space Odyssey (2001: Vesmírna odysea, 1968), inšpirovaný poviedkou klasika sci-fi žánru Arthura Charlesa Clarka, vyvolal v dobe svojho uvedenia do kín priam masovú hystériu a takmer okamžite sa zaradil medzi najlepšie diela filmovej histórie. Diváci boli ohromení vizuálnou stránkou diela, ktorá bola však len jedným z mnohých prostriedkov, ako ľuďom sprostredkovať neopakovateľný zážitok presahujúci medze nášho chápania. Geniálnym sa ukázal aj nápad spojiť Straussove valčíky so zábermi na vychádzajúcu planétu. Tento hudobný sprievod je jeden z najslávnejších v dejinách filmu. Snímka zaznamenala obrovský úspech a získala aj niekoľko nominácií na Oscara. Vytúženú sošku dostal Kubrick v technickej oblasti za špeciálne efekty.
V roku 1971 Kubrick priviedol opäť v Londýne na filmové plátno ďalšie šokujúce dielo podľa knihy Anthonyho Burgessa A Clockwork Orange (Mechanický Pomaranč, 1971).
Medzitým sa Kubrick vo Veľkej Británii nadobro usadil spolu so svojou treťou ženou, nemeckou maliarkou Christiane Harlanovou. Na vidieku pri Londýne s ňou vychovával tri dcéry.
Známy režisér sa dožil 70 rokov
V roku 1975 sa vrátil do minulosti, keď natočil podľa románu Williama Makepeacea Thackeraya film Barry Lyndon. Vykreslil v ňom životnú cestu chudobného Íra, ktorý precestoval kus Európy 18. storočia, stretol množstvo historických osobností a na chvíľu sa stal aj členom šľachty. Snímka nezaznamenala komerčný úspech, ale premenila štyri z 11 nominácii na Oscara.
Po päťročnej odmlke prišiel Kubrick v roku 1980 s adaptáciou hororového románu Stephena Kinga The Shining (Osvietenie) v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom. Medzi popredné filmy Kubricka patrí aj film Full Metal Jacket (Olovená vesta, 1987), ktorým sa zaradil medzi vtedy módny prúd filmov o vietnamskej vojne.
Stanley Kubrick zomrel 7. marca 1999 v Harpendene vo Veľkej Británii vo veku 70 rokov krátko pred premiérou svojho posledného filmu Široko zatvorené oči (Eyes Wide Shut). Jeho námetom bola obľúbená Snová novela rakúskeho prozaika Arthura Schnitzlera o voľnosti sexuálnej fantázie a závažnosti naplnenej manželskej nevery vo sne a nenaplnenej nevery v skutočnosti. Film sprevádzali rozporuplné kritiky, no Kubrick ho označil za svoje najlepšie dielo.
