Veselé/Bratislava 23. októbra (TASR) - Katolícky biskup a národno-kultúrny dejateľ, prvý predseda Matice slovenskej (MS) Štefan Moyzes, významný reprezentant slovenského národného a politického života 50. a 60. rokov 19. storočia, sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Trnave. V stredu uplynie 215 rokov od jeho narodenia.

Po absolvovaní gymnázia študoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave, v rokoch 1815-1819 teológiu na seminári v Pešti. Teologické štúdiá skončil v roku 1821 v Ostrihome.

Pôsobil ako farár vo viacerých farnostiach ostrihomskej diecézy, v rokoch 1828-1829 bol slovenským kazateľom v Pešti. V roku 1828 získal na Filozofickej fakulte peštianskej univerzity titul doktor filozofie.

Na záhrebskej akadémii v Chorvátsku prednášal 17 rokov ako profesor filozofiu a gréčtinu. Presadzoval používanie chorvátskeho jazyka v školách, na verejnosti a v novinách. Po návrate na Slovensko bol v rokoch 1851-1869 biskupom banskobystrickej diecézy.

Zaslúžil sa o rozvoj školstva, najmä o vybudovanie banskobystrického gymnázia, pričinil sa o založenie Spolku sv. Vojtecha.

K jeho základným prednostiam patrila vzdelanosť, štedrosť, mravnosť, odvaha a schopnosť získať si prirodzenú autoritu.

Vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, neskôr sa pod vplyvom Jána Kollára, Martina Hamuljaka a Pavla Jozefa Šafárika stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej jednoty a slovanskej vzájomnosti.

Ako významný cirkevný dejateľ sa po prehodnotení kollárovskej koncepcie československej literárnej a jazykovej jednoty postavil do čela slovenského národného pohybu. V roku 1861 viedol slovenské vyslanectvo k cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktoré predložilo žiadosti slovenského národa – Memorandum národa slovenského obsahujúce základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov v rámci Uhorska a zabezpečujúce rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku.

Predseda Matice slovenskej

Po založení Matice slovenskej v roku 1863, prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne, o ktorú sa významne pričinil, ho zvolili za jej predsedu. V tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Spolu s prvým podpredsedom, evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym predstavovali na čele Matice dvojicu takmer legendárnu, symbolizujúcu preklenutie konfesionálnych rozporov. Zrodila sa tak moysesovsko-kuzmányovská tradícia, symbol jednoty národa, tolerancie a vznik moderného ekumenizmu. Spojenie Moyses-Kuzmány sa stalo heslom matičných rokov a ich spolupráca a vzájomné porozumenie sa stali príkladnou i pre ďalšie generácie.

Ako veľký ctiteľ slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda vydal pri príležitosti tisícročného jubilea ich príchodu na Veľkú Moravu osobitný pastiersky list a pričinil sa o celonárodné oslavy tejto udalosti. Zaslúžil sa aj o uznanie 5. júla ako pamätného dňa príchodu solúnskych vierozvestov na naše územie.

Je skoro symbolické, že 5. júla 1869 náhle zomrel vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom), práve v deň sviatku sv. Cyrila a Metoda, kedy sa slávilo tisíce výročie smrti slovanského apoštola sv. Cyrila. Mal vtedy 72 rokov.

Štefan Moyzes bol v našich národných dejinách osobnosťou rešpektovanou všetkými ľuďmi, bez ohľadu na vzdelanie, pôvod či konfesiu.