Bratislava 20. januára (TASR) – Významného životného jubilea sa práve dnes dožíva profesor Štefan Nosáľ. Umeleckému súboru Lúčnica zasvätil 90-ročný jubilant svoj profesijný život. Od roku 1951 vytvoril v Lúčnici vyše 100 tanečných kompozícií i viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov. Lúčnica a jej zástupcovia boli dnes na poludnie aj prvými gratulantmi. Súbor pripravuje špeciálny program Štefan Nosáľ 90, ktorý uvedie 6. a 7. marca v historickej budove Slovenského národného divadla.



„Bola to tvrdá robota, ale vydržal som a oni majú z toho radosť,“ uviedol pre TASR jubilant. Pri práci čerpal aj rozprávania svojho otca. „Ten to zažil v plnej kráse, bol veľmi múdry, mal aj odvahu takú, dal ma do škôl. Bol som jediný, čo urobil vysokú školu v Hriňovej. Ale tie korene sú v Podpoľaní na Detve. Stále sa k tomu vraciam a premietam si v hlave, či je to dobré alebo nie. Lebo čo poviem, alebo čo urobím, to by malo pomôcť v každom smere. A keď to oni tak cítia, tak som veľmi rád, že im to pomáha. Na našom predstavení sa každý tak duševne poteší, je spokojnejší, a to je fajn, lebo tej radosti nemáme veľa na Slovensku,“ dodal Nosáľ.

„Pre mňa je to človek, ktorý je tvorcom slovenskej národnej kultúry. Je človekom, ktorý dokázal národné umenie dostať do takej formy na javisko, že ho akceptovalo nielen Slovensko, ale celý svet. Pán profesor je kľúčová postava pre Lúčnicu, on je naše logo v tom najlepšom zmysle slova, je človekom, ktorý tu vytvoril najlepšie choreografie, nádherné tance a ktorý vlastne dokázal to, že Slovensko sa dostalo aj na medzinárodné pódiá so svojou vlastnou kultúrou. Je to mimoriadne vzácny a hodnotný človek,“ uviedol pre TASR generálny riaditeľ Lúčnice Marián Turner.



„Mal som dvoch ľudských a umeleckých učiteľov, jeden – Jozef Bednárik – už nie je medzi nami, druhým je profesor Nosáľ. Stojí pri mne dlhé roky, neviem to nazvať inak, ako že som mal životné šťastie, že som mohol popri ňom kráčať. Je to človek, z ktorého sa dá stále čerpať a môžem byť len vďačný za jeho priazeň, že stále chodí na moje predstavenia, stále mi k nim niečo povie, mal som to šťastie stretnúť génia,“ doplnil pre TASR režisér a choreograf Ján Ďurovčík, jeden z najúspešnejších študentov dnešného jubilanta.

Súbor Lúčnica vznikol v roku 1948 ako skupina nadšených mladých ľudí, združená v Národopisnej skupine Živena. Ešte v roku 1948 sa predstavili na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe. Od roku 1951 súbor umelecky vedie Štefan Nosáľ. Lúčnica svojím špičkovým umením očarila divákov nielen doma, ale aj vo vyše 60 štátoch Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie.



Profesor Štefan Nosáľ (*20.1.1927, Hriňová) absolvoval Gymnázium v Banskej Bystrici a Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 – 1957 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odbore choreografia tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor.



V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice, ako člen mužskej skupiny Odzemkári, onedlho bol zvolený aj za umeleckého vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny. Od roku 1951 prevzal pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát.

Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry bol profesor Štefan Nosáľ ocenený mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami: Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007), cena Pavla Straussa (2009).