Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pesnička síce dostala moderný zvuk, no zachovala si aj atmosféru 70. rokov minulého storočia.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) – Štefan Štec a Peter Bič opäť spojili svoje sily a výsledkom je úprava piesne Za rána, za rosy zo slávneho muzikálu Na skle maľované. Pesnička síce dostala moderný zvuk, no zachovala si aj atmosféru 70. rokov minulého storočia. Singel dostal aj vizuálnu podobu, klip sa nakrúcal prostredí Vysokých Tatier.
„Rozhodol som sa, že túto skladbu trocha oživím, že ju naštudujeme. Je to opäť spolupráca s Petrom Bičom, ktorý ju produkoval. Veľmi sa teším, že sa nám to podarilo. Snažil som sa zachovať jej hudobnú estetiku, ktorú mala, je výborná a myslím si, že je stále aktuálna v každom období. Tie 70. roky priniesli takú zaujímavú hudbu a teším sa, že sa ju podarilo previesť do súčasného zvuku. Mal som ju rád od detstva, moja mama bola obdivovateľkou Michala Dočolomanského,“ povedal pre TASR spevák.
Ku skladbe Za rána, za rosy vznikol aj videoklip, ktorého režisérom je Jaroslav Vaľko. Nakrúcali ho v tatranských exteriéroch a v hoteli v Tatranskej Lomnici, kde vytvorili interiérové scény. Tam našli aj zachovaný hotelový bar práve z obdobia 70. rokov.
„S celým obdobím 70. rokov aj s touto skladbou sa mi spájajú Tatry a trochu aj film Medená veža. Keď som uvažoval o tom, kde a v akom prostredí nakrúcať - prečo by som sa mal zobudiť v kosodrevine, ako to spieva Michal Dočolomanský - hneď som vedel, že by to malo byť v Tatrách. Iba tam je kosodrevina. Je to trocha taká nostalgia za tým všetkým, aké to bolo niekedy v Tatrách, ako nato spomínajú aj rodičia. Niekedy stačili aj vychádzkové topánky, ale ľudia šli pre hory. Snažil som sa docieliť a priniesť trocha tú atmosféru a reálie, ktoré naši ľudia poznajú z tohto obdobia,“ dodal Štec.
„Peter je výborný muzikant, ktorého grunt je presne postavený na domácej tvorbe. Snažil sa veľmi nenabúrať pôvodné aranžmán, ktoré je naozaj skvelé. Myslím, že aj do tejto novej verzie sa mu podarilo vniesť a zároveň zachovať ducha doby, keď vznikala táto skladba, doplnil spevák.
Muzikál Na skle maľované poľských autorov Katarzyny Gärtnerovej a Ernesta Brylla mal slovenskú premiéru v réžii Karola L. Zachara 19. októbra 1974. Bol najúspešnejším titulom Činohry Slovenského národného divadla, v repertoári bol 25 rokov a reprízoval sa 648-krát.
„Rozhodol som sa, že túto skladbu trocha oživím, že ju naštudujeme. Je to opäť spolupráca s Petrom Bičom, ktorý ju produkoval. Veľmi sa teším, že sa nám to podarilo. Snažil som sa zachovať jej hudobnú estetiku, ktorú mala, je výborná a myslím si, že je stále aktuálna v každom období. Tie 70. roky priniesli takú zaujímavú hudbu a teším sa, že sa ju podarilo previesť do súčasného zvuku. Mal som ju rád od detstva, moja mama bola obdivovateľkou Michala Dočolomanského,“ povedal pre TASR spevák.
Ku skladbe Za rána, za rosy vznikol aj videoklip, ktorého režisérom je Jaroslav Vaľko. Nakrúcali ho v tatranských exteriéroch a v hoteli v Tatranskej Lomnici, kde vytvorili interiérové scény. Tam našli aj zachovaný hotelový bar práve z obdobia 70. rokov.
„S celým obdobím 70. rokov aj s touto skladbou sa mi spájajú Tatry a trochu aj film Medená veža. Keď som uvažoval o tom, kde a v akom prostredí nakrúcať - prečo by som sa mal zobudiť v kosodrevine, ako to spieva Michal Dočolomanský - hneď som vedel, že by to malo byť v Tatrách. Iba tam je kosodrevina. Je to trocha taká nostalgia za tým všetkým, aké to bolo niekedy v Tatrách, ako nato spomínajú aj rodičia. Niekedy stačili aj vychádzkové topánky, ale ľudia šli pre hory. Snažil som sa docieliť a priniesť trocha tú atmosféru a reálie, ktoré naši ľudia poznajú z tohto obdobia,“ dodal Štec.
„Peter je výborný muzikant, ktorého grunt je presne postavený na domácej tvorbe. Snažil sa veľmi nenabúrať pôvodné aranžmán, ktoré je naozaj skvelé. Myslím, že aj do tejto novej verzie sa mu podarilo vniesť a zároveň zachovať ducha doby, keď vznikala táto skladba, doplnil spevák.
Muzikál Na skle maľované poľských autorov Katarzyny Gärtnerovej a Ernesta Brylla mal slovenskú premiéru v réžii Karola L. Zachara 19. októbra 1974. Bol najúspešnejším titulom Činohry Slovenského národného divadla, v repertoári bol 25 rokov a reprízoval sa 648-krát.
