Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štefan Tóth pôsobil ako sólista, tanečník v Divadle Zdeňka Nejedlého v Ústí nad Labem. Bol umeleckým vedúcim tanečnej skupiny SĽUK, spoluzakladal Katedru tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení.
Autor TASR
Dolná Strehová/Bratislava 30. apríla (TASR) - Choreograf, teoretik tanca, folklorista a pedagóg Štefan Tóth sa narodil 30. apríla pred 95 rokmi.
Zameral sa na skúmanie, analýzu a komplexnú dokumentáciu slovenského ľudového tanca, zaoberal sa problematikou kinetiky pohybu. Vytvoril tanečné písmo, položil základy teórie a metodiky slovenského ľudového tanca. Patril k zakladajúcim členom tanečného súboru Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK).
Štefan Tóth sa narodil 30. apríla 1923 v Dolnej Strehovej, okres Veľký Krtíš. Do roku 1943 študoval na učiteľskom ústave. Tanečné oddelenie Konzervatória v Prahe absolvoval v roku 1949.
SĽUK vznikol v roku 1949. Na tvorbe jeho programu sa od začiatku podieľali významní slovenskí umelci. Prvý program vytvorili umelecký vedúci Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.
V období rokov 1949-1951 pôsobil Štefan Tóth ako sólista, tanečník v Divadle Zdeňka Nejedlého v Ústí nad Labem. V rokoch 1951-1955 bol umeleckým vedúcim tanečnej skupiny SĽUKu. V období 1951-1959 spoluzakladal Katedru tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde pôsobil aj ako externý pedagóg ľudového tanca a tiež katedru viedol.
Súčasne od roku 1955-1962 bol pracovníkom folklórneho oddelenia Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako pracovník SAV sa venoval výskumu, analýze a komplexnej dokumentácii slovenského ľudového tanca. Nakrútil vyše 400 filmov s autentickými slovenskými ľudovými tancami. Vypracoval metodiku zápisu tanečného prejavu, je autorom mnohých publikácií napr. Tanečné písmo (1952).
Manželkou Štefana Tótha bola Dorothea Tóthová, rod. Bobáková, ktorá sa tiež venovala tancu.
Choreograf, pedagóg, folklorista Štefan Tóth zomrel 10. októbra 1962 v Újezde u Brna v okrese Brno-vidiek. Pochovaný je v Bratislave.
Zameral sa na skúmanie, analýzu a komplexnú dokumentáciu slovenského ľudového tanca, zaoberal sa problematikou kinetiky pohybu. Vytvoril tanečné písmo, položil základy teórie a metodiky slovenského ľudového tanca. Patril k zakladajúcim členom tanečného súboru Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK).
Štefan Tóth sa narodil 30. apríla 1923 v Dolnej Strehovej, okres Veľký Krtíš. Do roku 1943 študoval na učiteľskom ústave. Tanečné oddelenie Konzervatória v Prahe absolvoval v roku 1949.
SĽUK vznikol v roku 1949. Na tvorbe jeho programu sa od začiatku podieľali významní slovenskí umelci. Prvý program vytvorili umelecký vedúci Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.
V období rokov 1949-1951 pôsobil Štefan Tóth ako sólista, tanečník v Divadle Zdeňka Nejedlého v Ústí nad Labem. V rokoch 1951-1955 bol umeleckým vedúcim tanečnej skupiny SĽUKu. V období 1951-1959 spoluzakladal Katedru tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde pôsobil aj ako externý pedagóg ľudového tanca a tiež katedru viedol.
Súčasne od roku 1955-1962 bol pracovníkom folklórneho oddelenia Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako pracovník SAV sa venoval výskumu, analýze a komplexnej dokumentácii slovenského ľudového tanca. Nakrútil vyše 400 filmov s autentickými slovenskými ľudovými tancami. Vypracoval metodiku zápisu tanečného prejavu, je autorom mnohých publikácií napr. Tanečné písmo (1952).
Manželkou Štefana Tótha bola Dorothea Tóthová, rod. Bobáková, ktorá sa tiež venovala tancu.
Choreograf, pedagóg, folklorista Štefan Tóth zomrel 10. októbra 1962 v Újezde u Brna v okrese Brno-vidiek. Pochovaný je v Bratislave.
