Režisér na svojom debute spolupracoval s viacerými tvorcami, s ktorými sa neskôr stretol aj pri tvorbe ďalších filmov.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Pred 30 rokmi debutoval filmom Neha (1991) režisér Martin Šulík. Snímka vznikala v prelomovom období po roku 1989. Patrila k posledným filmom, ktoré realizovali na Kolibe. "Neha zároveň bola novátorská, pretože rozprávala jazykom, ktorý ju líšil od kinematografie predchádzajúcich desaťročí," informovala TASR Simona Nôtová zo Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Digitálne reštaurovanú snímku uvádza v pondelok v projekte Kino doma v online premiére spojenej s diskusiou s tvorcami.
Neha rozpráva komorný príbeh netradičného milostného trojuholníka. Hlavným hrdinom je 20-ročný Šimon, ktorý odchádza z rodičovského domu, aby našiel sám seba. Spoznáva Viktora a Máriu a tí ho postupne vťahujú do svojho komplikovaného vzťahu pohybujúceho sa na hranici nežnosti a krutosti.
Šulík na svojom debute spolupracoval s viacerými tvorcami, s ktorými sa neskôr stretol aj pri tvorbe ďalších filmov. Pri Nehe prvýkrát nakrúcal s kameramanom Martinom Štrbom a pre architekta a výtvarníka Františka Liptáka to bolo vôbec prvé stretnutie s filmom. Autorom hudby bol skladateľ Vladimír Godár. "Neha bol pre mňa veľmi dôležitý film. Zadefinoval som si pri ňom kopu vecí o spôsobe roboty, o vzťahu k štábu, o vzťahu k realite. Ovplyvnilo to skoro všetky moje ďalšie filmy," spomína režisér. Intenzívne vnímal tvorivý proces aj scenárista Ondrej Šulaj. Aj podľa neho Neha zachytáva i spoločenský pocit, ktorý zodpovedal dobe jej vzniku, krátko po Nežnej revolúcii: "Niečo sa skončilo, nejaké obdobie sa uzavrelo a Martin prišiel s myšlienkou, že by sme mohli zachytiť niečo typické pre zlom, ktorý nastal. Niečo, čo núti ľudí vracať sa do minulosti a prehodnocovať, a zároveň žiť v neistote z toho, čo ich čaká a čo bude." Podľa Šulíka v tvorivom dialógu so Šulajom z jeho pôvodného scenára zostal "len prvý obraz chlapca, ktorý sa zobudí a nepamätá si, čo sa predtým stalo. Zdalo sa nám, že to je situácia, ktorá metaforicky zachytáva spoločenský stav, v ktorom sme sa ocitli".
Tvorcovia využili nový spôsob filmového rozprávania. "Najprekvapivejšia pre nás bola miera slobody, ktorú sme mali pri písaní, pretože dovtedy sme boli nútení zašifrovávať svoje predstavy alebo názory do skrytých metafor. Tak sa robili filmy v 70. a 80. rokoch," opisuje Šulaj s tým, že pri Nehe mali pred sebou voľný priestor, do ktorého mohli vložiť všetko priamo: "A to bol zvláštny pocit, pretože takto sme neboli zvyknutí pracovať." Podľa Šulíka vznikol tento film do veľkej miery ako vzdor proti dovtedajšej tvorbe: "Dovtedy bolo v kinematografii dôležité sociálne pozadie postáv. Každá postava musela byť niekde zamestnaná, musela mať konflikt v práci. My sme si povedali, že na to nebudeme tlačiť, že pre nás je zaujímavejší vnútorný svet hrdinov a ich vnútorné konflikty."
Neha rozpráva komorný príbeh netradičného milostného trojuholníka. Hlavným hrdinom je 20-ročný Šimon, ktorý odchádza z rodičovského domu, aby našiel sám seba. Spoznáva Viktora a Máriu a tí ho postupne vťahujú do svojho komplikovaného vzťahu pohybujúceho sa na hranici nežnosti a krutosti.
Šulík na svojom debute spolupracoval s viacerými tvorcami, s ktorými sa neskôr stretol aj pri tvorbe ďalších filmov. Pri Nehe prvýkrát nakrúcal s kameramanom Martinom Štrbom a pre architekta a výtvarníka Františka Liptáka to bolo vôbec prvé stretnutie s filmom. Autorom hudby bol skladateľ Vladimír Godár. "Neha bol pre mňa veľmi dôležitý film. Zadefinoval som si pri ňom kopu vecí o spôsobe roboty, o vzťahu k štábu, o vzťahu k realite. Ovplyvnilo to skoro všetky moje ďalšie filmy," spomína režisér. Intenzívne vnímal tvorivý proces aj scenárista Ondrej Šulaj. Aj podľa neho Neha zachytáva i spoločenský pocit, ktorý zodpovedal dobe jej vzniku, krátko po Nežnej revolúcii: "Niečo sa skončilo, nejaké obdobie sa uzavrelo a Martin prišiel s myšlienkou, že by sme mohli zachytiť niečo typické pre zlom, ktorý nastal. Niečo, čo núti ľudí vracať sa do minulosti a prehodnocovať, a zároveň žiť v neistote z toho, čo ich čaká a čo bude." Podľa Šulíka v tvorivom dialógu so Šulajom z jeho pôvodného scenára zostal "len prvý obraz chlapca, ktorý sa zobudí a nepamätá si, čo sa predtým stalo. Zdalo sa nám, že to je situácia, ktorá metaforicky zachytáva spoločenský stav, v ktorom sme sa ocitli".
Tvorcovia využili nový spôsob filmového rozprávania. "Najprekvapivejšia pre nás bola miera slobody, ktorú sme mali pri písaní, pretože dovtedy sme boli nútení zašifrovávať svoje predstavy alebo názory do skrytých metafor. Tak sa robili filmy v 70. a 80. rokoch," opisuje Šulaj s tým, že pri Nehe mali pred sebou voľný priestor, do ktorého mohli vložiť všetko priamo: "A to bol zvláštny pocit, pretože takto sme neboli zvyknutí pracovať." Podľa Šulíka vznikol tento film do veľkej miery ako vzdor proti dovtedajšej tvorbe: "Dovtedy bolo v kinematografii dôležité sociálne pozadie postáv. Každá postava musela byť niekde zamestnaná, musela mať konflikt v práci. My sme si povedali, že na to nebudeme tlačiť, že pre nás je zaujímavejší vnútorný svet hrdinov a ich vnútorné konflikty."