Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem Slovenska si 5. júla sviatok sv. Cyrila a Metoda pripomínajú napríklad štátnym sviatkom aj v Českej republike ako Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) - Pri príležitosti štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda sa v stredu 5. júla na hrade Devín v Bratislave uskutočnia celoslovenské oslavy pod záštitou predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD).
O tom, že Sviatok sv. Cyrila a Metoda bude štátnym sviatkom, rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v Zákone č. 241/1993 Z. z. a v znení neskorších predpisov.
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Príchod Slovanov na naše súčasné územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava.
Učenie Ježiša Krista nadobúdalo medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov. Na misiu išli Konštantín a Metod. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.
Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracia na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka), sa vracia späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Okrem Slovenska si 5. júla sviatok sv. Cyrila a Metoda pripomínajú štátnym sviatkom aj v Českej republike ako Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda.
Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, kde je to od roku 1991 jediný štátny a cirkevný sviatok.
Každý rok 24. mája v Bulharsku slávia od roku 1990 oficiálnym sviatkom Deň bulharskej osvety, kultúry a slovanskej písomnosti.
Deň slovanskej písomnosti a kultúry si pripomínajú aj na Ukrajine, a to od 17. septembra 2004.
V Bielorusku 24. mája od roku 1986 slávia Deň slovanskej písomnosti.
Aj Slovania žijúci na Balkáne - Srbi, Macedónci, Čiernohorci - si pripomínajú solúnskych bratov.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy v encyklike Slavorum Apostoli a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
O tom, že Sviatok sv. Cyrila a Metoda bude štátnym sviatkom, rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) v Zákone č. 241/1993 Z. z. a v znení neskorších predpisov.
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Príchod Slovanov na naše súčasné územie sa datuje minimálne na začiatok 6. storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vládlo pohanské knieža Pribina. Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva moravským Mojmírom I. vznikla Veľká Morava.
Učenie Ježiša Krista nadobúdalo medzi Slovanmi čoraz významnejší dosah. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Veľkú Moravu stále ohrozovala rozpínavosť Frankov. V ich službách boli aj duchovní preferujúci latinskú liturgiu. Viacerí z nich chceli svojou činnosťou oslabiť Veľkú Moravu a dostať ju do priameho područia Východofranskej ríše. Obmedzili by tým postavenie Rastislava. Ten sa obrátil na pápeža, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Učiteľ by mal ďalej vychovať miestny klérus a bol by oddaný vládnucej dynastii. Posolstvo nenašlo odozvu u pápeža, ale kladne naň reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov. Na misiu išli Konštantín a Metod. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali.
Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo. Východofranskí mocenskí predstavitelia a ich klérus sa na to pozerali s nevôľou.
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo. Dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 skonal.
Slovanské knieža v Panónii Koceľ krátko po Cyrilovej smrti požiadal pápeža, aby sa Metod vrátil ako učiteľ. Druhý z vierozvestov sa vracia na Veľkú Moravu. Pri návrate v Blatnohrade v Panónii, kde vládol Pribinov syn Koceľ, sa zastavil a na základe jeho žiadosti o obnovenie panónskej diecézy (s vedomím Rastislava i Svätopluka), sa vracia späť do Ríma. Pápež ho vo Večnom meste vysvätil za panónskeho, respektíve moravsko-panónskeho arcibiskupa a pápežského legáta pre kraje ovládané Rastislavom, Svätoplukom (Nitriansko) a Koceľom okolo roku 870. Metod sa už ako arcibiskup vracia na Veľkú Moravu. Počas cesty ho zajali Frankovia. Po necelých troch rokoch ho intervenciou pomohol vyslobodiť pápež Ján VIII., pravdepodobne na žiadosť Svätopluka I. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získava rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.
Okrem Slovenska si 5. júla sviatok sv. Cyrila a Metoda pripomínajú štátnym sviatkom aj v Českej republike ako Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda.
Pod názvom Deň slovanskej písomnosti a kultúry slávia sviatok sv. Cyrila a Metoda 24. mája v Ruskej federácii, kde je to od roku 1991 jediný štátny a cirkevný sviatok.
Každý rok 24. mája v Bulharsku slávia od roku 1990 oficiálnym sviatkom Deň bulharskej osvety, kultúry a slovanskej písomnosti.
Deň slovanskej písomnosti a kultúry si pripomínajú aj na Ukrajine, a to od 17. septembra 2004.
V Bielorusku 24. mája od roku 1986 slávia Deň slovanskej písomnosti.
Aj Slovania žijúci na Balkáne - Srbi, Macedónci, Čiernohorci - si pripomínajú solúnskych bratov.
Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy v encyklike Slavorum Apostoli a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára.
