Strašidelné verzie pre dospelých upravovali a zmierňovali do rozprávok pre deti až zberatelia ako Pavol Dobšinský, August Horislav Škultéty či bratia Grimmovci.
Autor TASR
Martin 2. apríla (TASR) - Slovenská národná knižnica (SNK) v Martine si dnešný Svetový deň detskej knihy a zároveň výročie narodenia dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena pripomína nahliadnutím do svojich zdigitalizovaných rozprávkových kníh.
"Rozprávky pôvodne vôbec neboli určené deťom. Je už všeobecne známe, že mali výchovne a mravno-poučne pôsobiť na dospelých, prípadne adolescentov. Mali im vštepovať, že múdrosť, odvaha, dobré srdce a poctivá práca im budú najužitočnejšie v živote," vysvetlila hovorkyňa SNK Katarína Mažáriová s tým, že práve preto boli rozprávky často horory a krváky, pretože taká výstraha zaberala najúčinnejšie.
Strašidelné verzie upravovali a zmierňovali až zberatelia ako Pavol Dobšinský, August Horislav Škultéty či bratia Grimmovci. "Preto napríklad dnes už zrejme ani nenájdeme pôvodnú verziu Červenej čiapočky, kde mladá dievčina nevedomky zje babkine telesné pozostatky. Rovnako mnohí ani len netušia, že Šípková Ruženka sa prebudila vlastne až deväť mesiacov po princovom bozku," doplnila.
Nepísaný titul kráľa rozprávkarov však prinieslo takmer 170 prerozprávaných a ním vymyslených rozprávok práve Hansovi Christianovi Andersenovi. "Mnohé z nich nesú stopy jeho smutného a láskou nenaplneného života. A práve citlivosť a dojemnosť, akú vo svojej tvorbe použil, z neho robí kráľa. Andersenove príbehy odrážajú smutné spomienky z jeho života," dodala Mažáriová.
Ako ďalej ozrejmila, neopätovanú lásku, ktorú mu osud niekoľkokrát uštedril v reálnom živote, zobrazuje v niekoľkých príbehoch. "Niektoré Andersenove rozprávky boli prisilná káva pre detské uši a srdcia. Spomeňme si dievčatko so zápalkami, ktoré zamrzne od zimy v uličke, či cínového vojačika, ktorý sa roztaví kvôli láske k tanečnici," povedala na záver.
"Rozprávky pôvodne vôbec neboli určené deťom. Je už všeobecne známe, že mali výchovne a mravno-poučne pôsobiť na dospelých, prípadne adolescentov. Mali im vštepovať, že múdrosť, odvaha, dobré srdce a poctivá práca im budú najužitočnejšie v živote," vysvetlila hovorkyňa SNK Katarína Mažáriová s tým, že práve preto boli rozprávky často horory a krváky, pretože taká výstraha zaberala najúčinnejšie.
Strašidelné verzie upravovali a zmierňovali až zberatelia ako Pavol Dobšinský, August Horislav Škultéty či bratia Grimmovci. "Preto napríklad dnes už zrejme ani nenájdeme pôvodnú verziu Červenej čiapočky, kde mladá dievčina nevedomky zje babkine telesné pozostatky. Rovnako mnohí ani len netušia, že Šípková Ruženka sa prebudila vlastne až deväť mesiacov po princovom bozku," doplnila.
Nepísaný titul kráľa rozprávkarov však prinieslo takmer 170 prerozprávaných a ním vymyslených rozprávok práve Hansovi Christianovi Andersenovi. "Mnohé z nich nesú stopy jeho smutného a láskou nenaplneného života. A práve citlivosť a dojemnosť, akú vo svojej tvorbe použil, z neho robí kráľa. Andersenove príbehy odrážajú smutné spomienky z jeho života," dodala Mažáriová.
Ako ďalej ozrejmila, neopätovanú lásku, ktorú mu osud niekoľkokrát uštedril v reálnom živote, zobrazuje v niekoľkých príbehoch. "Niektoré Andersenove rozprávky boli prisilná káva pre detské uši a srdcia. Spomeňme si dievčatko so zápalkami, ktoré zamrzne od zimy v uličke, či cínového vojačika, ktorý sa roztaví kvôli láske k tanečnici," povedala na záver.