Hodonín/Bratislava 25. marca (TASR) – Dokopy sedemnásťkrát bol navrhnutý na Nobelovu cenu mieru, český parlament mu za jeho zásluhy udelil titul Prezident Osloboditeľ. Vyslúžil si však aj prirovnanie s rockovou hviezdou. Filozof, politik, štátnik, prvý prezident Československej republiky (ČSR) v rokoch 1918-1935 Tomáš Garrigue Masaryk bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody.

Tomáš Garrigue Masaryk sa narodil 7. marca 1850 v Hodoníne. Jeho otec, Slovák z Kopčian pracujúci na cisárskych majetkoch, sa oženil s Češkou a okrem Tomáša mali manželia ešte dvoch chlapcov.

Tomáš Masaryk vyštudoval klasickú filológiu, teda latinčinu a gréčtinu na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity. Študoval aj filozofiu, psychológiu, sociológiu, estetiku a ekonómiu. Na študijnom pobyte v Lipsku spoznal svoju budúcu manželku, Američanku Charlotte Garrigue, s ktorou sa v USA oženil a k svojmu priezvisku prijal aj meno Garrigue. Mali spolu štyri deti (Alicu, Herberta, Jana a Olgu).

V roku 1879 sa Masaryk habilitoval prácou Samovražda ako hromadný spoločenský jav súčasnosti a na Viedenskej univerzite získal docentúru. Od roku 1882 prednášal na novozaloženej českej univerzite, ktorá vznikla po rozčlenení Karlovej Univerzity (v tom čase Karlo-Ferdinandovej) na nemeckú a českú časť.

V rokoch 1895-1898 sa Masaryk intenzívne venoval českým problémom. Formuloval svoje názory na problematiku českých dejín a predložil český politický program. V rokoch 1891-1893 a 1907-1914 bol poslancom rakúskeho ríšskeho snemu. Na začiatku svojej politickej dráhy bol zástancom existencie demokratického Rakúsko-Uhorska, ktoré by rešpektovalo záujmy všetkých jeho národov. V rokoch 1909-1911 však už ostro kritizoval zahraničnú politiku Rakúsko-Uhorska.

Trikrát navštívil Rusko a v diele Rusko a Európa vyjadril svoj názor na túto krajinu na prelome 19. a 20. storočia. Na začiatku prvej svetovej vojny bol rusofilom, názor na Rusko zmenil až po roku 1917.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa rozhodol postaviť proti Rakúsko-Uhorsku. V decembri 1914 odišiel do emigrácie (Švajčiarsko, Francúzsko a Veľká Británia), kde pôsobil ako predstaviteľ protihabsburského odboja. Spolu s Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom založili v Paríži roku 1916 Národnú radu československú a Masaryk sa stal jej predsedom.

V roku 1918 prišiel do USA, kde sa podieľal na príprave Pittsburskej dohody o samostatnom československom štáte a stal sa jedným z jej signatárov. Snažil sa o svojich cieľoch presvedčiť vtedajšieho amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, ale aj americkú verejnosť.

"V Amerike som sa už vedome pripravoval na mierové rokovania. Predovšetkým sme museli utužiť jednotu Čechov a Slovákov," spomína T. G. Masaryk na toto obdobie v knihe svojich rozhovorov s Karlom Čapkom. Uvádza tiež: "Musela sa spracovávať verejná mienka, ktorá predtým o nás vedela málo a o Slovákoch takmer nič. V Amerike bola populárna vojna proti Germánom, ale tie zamotané národnostné problémy strednej Európy boli ľuďom cudzie. Našťastie už od začiatku vojny naši ľudia v USA začali s propagandou proti Rakúsku. Keď potom naše légie na Sibíri na seba obrátili pozornosť celého sveta, mali sme tromfy v rukách."

Význam légií potvrdzuje aj americký historik Kevin McNamara, ktorý o nich napísal knihu Sny veľkého malého národa (Dreams of a Great Small Nation).

"Keď sa potom hovorilo o vzniku Československa, bol tu jasný dôkaz: Česi a Slováci s vami bojujú a umierajú. Ako by ste im potom teda mohli odoprieť štát?," povedal Mc Namara v rozhovore pre Českú televíziu. Opísal aj Masarykovu popularitu v USA: "Keď Masaryk prichádza do Chicaga, prišlo ho na privítať 100.000 ľudí. Keď bol na stanici vo Washingtone, prišli desiatky kongresmanov a senátorov. Predtým nikdy nikto nepočul, že by prišli privítať takého človeka. V Spojených štátoch amerických bol populárny oveľa viac než v Európe, kde preňho bolo ťažké domôcť sa schôdzky s najvyššími štátnymi predstaviteľmi. V Amerike bol ozajstnou rockovou hviezdou."

Masarykova činnosť v USA vyvrcholila vydaním Washingtonskej deklarácie z 18. októbra 1918. Československý štát vyhlásili spontánne v Prahe 28. októbra hneď po kapitulácii Rakúska-Uhorska a skončení prvej svetovej vojny.

Dňa 14. novembra 1918 zvolilo revolučné Národné zhromaždenie (česko-slovenský parlament) v Prahe Tomáša Garriguea Masaryka za jeho neprítomnosti za prvého prezidenta ČSR. V decembri 1918 sa vrátil do Prahy.

Do prezidentského úradu ho zvolili znova aj v rokoch 1920, 1927 a 1934. Ako prvý prezident pôsobil do 14. decembra 1935, keď zo zdravotných dôvodov abdikoval na svoju funkciu. Dňa 14. septembra 1937 zomrel.

Námestie Tomáša G. Masaryka by v krátkom čase mohla mať Bratislava. "V tomto roku sa bude sláviť 100. výročie vzniku Československej republiky. Považovali sme za primerané, aby Bratislava mala miesto, ktoré nesie meno prezidenta osloboditeľa Tomáša G. Masaryka," povedal staromestský poslanec a poslanec NR SR za SaS Peter Osuský, jeden z predkladateľov návrhu na pomenovania verejného priestoru.