Bratislava 13. decembra (TASR) - V bratislavskej Berlinke sa v stredu (12. 12.) uskutočnil spomienkový večer na významného slovenského básnika a prozaika Štefana Žáryho (1918 – 2007). V deň 100. výročia narodenia mimoriadne plodného básnika, ktorý dal slovenskej poézii 26 zbierok, venoval sa aj prekladom z francúzskej, talianskej a španielskej poézie, veršovanej dráme, literatúre pre mládež a publicisticko-redaktorskej tvorbe, spomínali jeho priatelia, spolupracovníci, príbuzní, ale aj rodáci z Poník a Banskej Bystrice. Krstila sa tiež publikácia Bratislavská bohéma - prvá reedícia Žáryho spomienkových esejí Snímanie masiek (1979), Zlatoústi rozprávači (1984), Rande s básnikom (1988), ktorú k 100. výročiu narodenia autora vydal Tatran.

"V dobe ich vzniku sa aj vďaka relatívne nízkemu nákladu rýchlo rozpredali. Autor v nich sugestívne oživuje a sprítomňuje stratený svet bratislavskej bohémy ako priamy aktér a zároveň očitý svedok jej postupného zániku," hovorí literárna historička Monika Kapráliková, autorka predslovu v prezentovanej knihe a chronológie autorovho života. Žáry sa na vysokej škole pripojil k formujúcej sa skupine nadrealistov (R. Fabry, V. Reisel, P. Bunčák, J. Lenko), ktorá sa inšpirovala francúzskym surrealizmom. Pod ich vplyvom sa vyhranil ako básnik nespútanej fantázie, obraznosti a veľkej poetickej vnímavosti. Práve k tomuto obdobiu svojho života sa neskôr vracal v spomienkových esejách, venovaných básnickým druhom a mnohým osobnostiam vtedajšieho kultúrneho života.

V troch spomienkových knihách, ktoré sú začlenené vo výbere, Žáry živo, sugestívne a s jemu vlastným humorom oživuje a sprítomňuje svet stratenej bratislavskej bohémy s umeleckými kaviarničkami. Tam sa stretávali jej protagonisti a popri zábave a zápalistých diskusiách písali texty, vydávali manifesty a redigovali zborníky. Pred očami čitateľov tak ožíva dávna, zašlá sláva bratislavskej kultúrnej histórie. "Táto esejistická tvorba Štefana Žáryho je nesmierne zaujímavá, má čo povedať nielen súčasníkom, ale aj ďalšej generácii, patrí do zlatého fondu slovenskej literatúry," zdôvodnila vydanie publikácie riaditeľka vydavateľstva Tatran Eva Mládeková. Katarína Jusková, prekladateľka, editorka a dcéra Štefana Žáryho zacitovala autorovu reakciu na výčitky, že nenapísal obligátne memoáre: "Do každej z esejí som sa zjavne či skryto vpašoval, takže apokryficky hýrim textom priam nehanebne. Niečo som nechcel, na niečo zabudol, iné nestihol."

Žáry síce "plnokrvné" pamäte nenapísal, ale šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomohol sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. O všetkých spolupútnikoch vie svoje, veď v literatúre pôsobil 70 rokov. Na autora spomínala aj Viera Hegerová, prekladateľka a spolupracovníčka, ktorá Žáryho zažila ako riaditeľa vydavateľstva Slovenský spisovateľ. So svojimi spomienkami na otca sa pridal aj historik umenia Juraj Žáry: "Zabával, venoval sa nám, mal obrovský vzťah k deťom, pretože mal v podstate detskú dušu. Celý život si zachoval to, čo cítite asi v jeho poézii - hravosť, šibalstvo až uličníctvo."

Krstným otcom Žáryho Bratislavskej bohémy sa stal priateľ hravého a rozmarného autora, spisovateľ Tomáš Janovic. Podľa vlastných slov sa so Žárym stretol na diaľku v "zúrivých" 50. rokoch, keď v antikvariáte objavil jeho zbierku Dobrý deň, pán Villon, ktorá mu otvorila oči. "Potom, keď som sa s ním osobne zoznámil, zistil som, že je nielen skvelý básnik, ale aj skvelý človek, alebo ako hovorili Lasica so Satinským - bol to skvelý človák," povedal pre TASR Janovic. "Štefan Žáry bol, vlastne stále je živým dôkazom, že talent a charakter môžu byť niekedy dvojčatá," uzavrel.