Dlhometrážny film Dobrá smrť od režiséra Tomáša Krupu vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii. Realizovaný je v anglickom jazyku. Od 21. marca vstupuje aj do kinodistribúcie.
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) - Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest (20. - 26. 3.) uviedol vo štvrtok v bratislavskom Kine Lumiére dokumentárnu snímku Dobrá smrť režiséra a producenta Tomáša Krupu. Vo filme zachytil skutočný príbeh nevyliečiteľne chorej Janette, ktorá by rada ukončila svoj život dôstojne, preto sa rozhodne pre dobrovoľnú smrť s lekárskou asistenciou. V Spojenom kráľovstve, kde 72-ročná žena žije, to neumožňujú, rozhodne sa preto odcestovať do Švajčiarska. Emotívnym príbehom chceli tvorcovia prispieť k detabuizácii smrti.
"Zaujímalo ma pozrieť sa na život z inej perspektívy, aj prehodnotiť to, ako sa staviame k otázke ľudských práv," povedal pre TASR Krupa. Jeho dokument rozpráva nielen o konci, ale najmä o hľadaní zmyslu života a odpovede na otázku, čo je to dobrá smrť. Režisér, ktorý debutoval dlhometrážnym dokumentom Absolventi: Sloboda nie je zadarmo (2012), uviedol, že hlavná predstaviteľka snímky sa na sklonku života rozhodla venovať čas filmárom so zámerom prispieť k otvoreniu spoločenskej diskusie na tému eutanázie.
"Janette Butlin učinila svoje rozhodnutie samostatne a pozvala nás, mali sme veľké privilégium byť svedkami a dokumentaristami jej osudu," podčiarkol režisér na margo stretnutia so ženou, ktorá bola podľa neho v kruhu rodiny a priateľov veľmi rešpektovaná. Tým akoby nad filmármi rozprestrela ochranné krídla. "Keď sa jej blízki dozvedeli, že jej príbeh bude sfilmovaný a určený pre širokú verejnosť, mali možnosť sa na tom zúčastniť, ale mali aj slobodnú vôľu povedať nie. Väčšina priateľov a členov jej rodiny súhlasila. Boli vystavení tak hraničnej životnej situácii, že bolo pre nich dôležité venovať sa skôr jej a filmový štáb akoby bol pre nich sekundárny problém. Nechali nás pracovať a vstúpiť do intímneho priestoru veľmi výnimočným spôsobom," spomína Krupa.
Zvláštnosťou je, že v Janettinej rodine má ochorenie na svalovú dystrofiu dlhú históriu, geneticky sa prenáša z jednej generácie na druhú. Jej matka prežila desaťročia uväznená vo svojom vlastnom tele. Janette pozná prognózu choroby a volí si dobrovoľnú, lekárom asistovanú smrť. Skontaktuje sa s doktorkou Erikou vo Švajčiarsku, ktorá pomáha beznádejne chorým pacientom odísť. Divákov možno prekvapí kondícia, v akej Janette robí kontroverzné rozhodnutie a plánuje svoju cestu za švajčiarskou lekárkou. Cestu však musí naplánovať skôr, než jej ju rýchlo postupujúca choroba znemožní.
Svoje rozhodnutie chce vysvetliť členom rodiny a blízkym priateľom. Syn Simon, ktorý chorobu tiež zdedil, má pre ňu viac pochopenia než dcéra Bridget. "Naša hlavná predstaviteľka mala rada život, vždy k nemu mala pozitívny postoj a to, že trpela svalovou dystrofiou, nepociťovala ako krivdu, brala svoj osud tak, ako bol a svoje bremeno si niesla životom," hovorí režisér o žene, ktorá nikdy netrpela nedostatkom a prežila šťastné manželstvo. "Ale zároveň chcela mať svoj osud pevne v rukách, chcela byť slobodná a jej rozhodnutie ukončiť svoj život dobrovoľne za asistencie lekárov považovala za svoje osobné rozhodnutie," prízvukuje Krupa a ďalej vysvetľuje, čo pochopil počas nakrúcania Dobrej smrti.
"Človek, ktorý je nevyliečiteľne chorý a pocíti potrebu zvoliť si svoj osud na konci života sám, očakáva od svojich priateľov a rodiny podporu. Janette Butlin strávila posledné chvíle života tým, že musela vysvetľovať svoje rozhodnutie priateľom a rodine, a to ju psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávalo. Obdivoval som jej blízkych, ktorí dokázali prekonať sebeckosť - myslieť v prvom rade na seba, čo si tu počnem bez nej? Dokázali ju podporiť a tom som považoval za najvyššiu formu empatie a lásky."
Dlhometrážny film Dobrá smrť vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii. Realizovaný je v anglickom jazyku. Od 21. marca vstupuje aj do kinodistribúcie.
"Zaujímalo ma pozrieť sa na život z inej perspektívy, aj prehodnotiť to, ako sa staviame k otázke ľudských práv," povedal pre TASR Krupa. Jeho dokument rozpráva nielen o konci, ale najmä o hľadaní zmyslu života a odpovede na otázku, čo je to dobrá smrť. Režisér, ktorý debutoval dlhometrážnym dokumentom Absolventi: Sloboda nie je zadarmo (2012), uviedol, že hlavná predstaviteľka snímky sa na sklonku života rozhodla venovať čas filmárom so zámerom prispieť k otvoreniu spoločenskej diskusie na tému eutanázie.
"Janette Butlin učinila svoje rozhodnutie samostatne a pozvala nás, mali sme veľké privilégium byť svedkami a dokumentaristami jej osudu," podčiarkol režisér na margo stretnutia so ženou, ktorá bola podľa neho v kruhu rodiny a priateľov veľmi rešpektovaná. Tým akoby nad filmármi rozprestrela ochranné krídla. "Keď sa jej blízki dozvedeli, že jej príbeh bude sfilmovaný a určený pre širokú verejnosť, mali možnosť sa na tom zúčastniť, ale mali aj slobodnú vôľu povedať nie. Väčšina priateľov a členov jej rodiny súhlasila. Boli vystavení tak hraničnej životnej situácii, že bolo pre nich dôležité venovať sa skôr jej a filmový štáb akoby bol pre nich sekundárny problém. Nechali nás pracovať a vstúpiť do intímneho priestoru veľmi výnimočným spôsobom," spomína Krupa.
Zvláštnosťou je, že v Janettinej rodine má ochorenie na svalovú dystrofiu dlhú históriu, geneticky sa prenáša z jednej generácie na druhú. Jej matka prežila desaťročia uväznená vo svojom vlastnom tele. Janette pozná prognózu choroby a volí si dobrovoľnú, lekárom asistovanú smrť. Skontaktuje sa s doktorkou Erikou vo Švajčiarsku, ktorá pomáha beznádejne chorým pacientom odísť. Divákov možno prekvapí kondícia, v akej Janette robí kontroverzné rozhodnutie a plánuje svoju cestu za švajčiarskou lekárkou. Cestu však musí naplánovať skôr, než jej ju rýchlo postupujúca choroba znemožní.
Svoje rozhodnutie chce vysvetliť členom rodiny a blízkym priateľom. Syn Simon, ktorý chorobu tiež zdedil, má pre ňu viac pochopenia než dcéra Bridget. "Naša hlavná predstaviteľka mala rada život, vždy k nemu mala pozitívny postoj a to, že trpela svalovou dystrofiou, nepociťovala ako krivdu, brala svoj osud tak, ako bol a svoje bremeno si niesla životom," hovorí režisér o žene, ktorá nikdy netrpela nedostatkom a prežila šťastné manželstvo. "Ale zároveň chcela mať svoj osud pevne v rukách, chcela byť slobodná a jej rozhodnutie ukončiť svoj život dobrovoľne za asistencie lekárov považovala za svoje osobné rozhodnutie," prízvukuje Krupa a ďalej vysvetľuje, čo pochopil počas nakrúcania Dobrej smrti.
"Človek, ktorý je nevyliečiteľne chorý a pocíti potrebu zvoliť si svoj osud na konci života sám, očakáva od svojich priateľov a rodiny podporu. Janette Butlin strávila posledné chvíle života tým, že musela vysvetľovať svoje rozhodnutie priateľom a rodine, a to ju psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávalo. Obdivoval som jej blízkych, ktorí dokázali prekonať sebeckosť - myslieť v prvom rade na seba, čo si tu počnem bez nej? Dokázali ju podporiť a tom som považoval za najvyššiu formu empatie a lásky."
Dlhometrážny film Dobrá smrť vznikol v slovensko-česko-francúzsko-nemecko-rakúskej koprodukcii. Realizovaný je v anglickom jazyku. Od 21. marca vstupuje aj do kinodistribúcie.