Ouvertúru koncertu obstarala sprievodná skupina so skladbou Oh, Doctor Jesus. Potom už vypredané hradné nádvorie hlasito privítalo hlavného protagonistu.
Autor TASR
Bratislava 29. júla (TASR) — Slovenská metropola si do koncertného zoznamu špičkových umelcov zapísala v nedeľu večer (28. júla) ďalšie slávne meno. Adelmo Fornaciari, známy ako Zucchero, sa v rámci World Tour 2024 Overdose D'Amore predstavil na Bratislavskom hrade. Namiesto kráľovskej koruny mu stačil pre neho už dlhé roky typický klobúk, počas večera ich vystriedal tri. Do Bratislavy prišiel po viac ako 11 rokoch.
Ouvertúru koncertu obstarala sprievodná skupina so skladbou Oh, Doctor Jesus. Potom už vypredané hradné nádvorie hlasito privítalo hlavného protagonistu. Ten na úvod zaspieval piesne Spirito nel buio, Soul Mana a La canzone che sa ne va — všetky tri zo 14. albumu D.O.C., ktorý vydal v novembri 2019.
Ďalšími v playliste boli skladby Quanti anni ho, Partigiano reggiano, Vedo nero, Il volo či Facile. Potom si Zucchero zobral gitaru a rozhýbal auditórium hitom Baila (Sexy Thing) z albumu Shake, vydaného v septembri 2001.
Nasledovali skladby Chocabeck z rovnomenného albumu, Iruben Me z albumu Oro Incenso & Birra a Occhi z albumu Fly. Elegantne uviedol na scéne hit Miserere ako duet s Lucianom Pavarottim. Zucchero spieval v reáli a Pavarotti svoje party z videodokrútky, čo dvihlo zo stoličiek všetkých divákov. Na záver zazneli hity Diamante, X colpa di chi? a Diavolo in me.
Zucchera sprevádzala jeho sprievodná kapela, ktorá podala špičkový výkon. Jej členovia pochádzajú z piatich krajín, hviezdou je gitaristka z amerického štátu Virgínia Kat Dysonová, ktorá hrala s Princom či Cyndi Lauperovou. Kapela predviedla svoje kvality, keď sólovo uviedla cover Nutbush City Limits americkej dvojice Ike & Tina Turner či orchestrálku Honky Tonk Train Blues.
Hradné múry boli od prvej skladby svedkom vynikajúcej atmosféry, ktorá vzájomne fungovala medzi pódiom a hľadiskom. To určite príjemne prekvapilo aj samotného Zucchera, ktorý síce nie je pódiovým tanečníkom, ale gitaru a mikrofón ovláda dokonale. Odmenou divákom boli prídavky vo forme piesní Blu a The Letter, coveru skupiny Box Tops. Zucchero si divákov vychutnal až do konca, keď ako posledný dal svoj najväčší hit Senza una donna. Nič iné ako standing ovation a poďakovanie z obidvoch strán nemohlo byť záverom koncertu, ktorý trval viac ako dve hodiny.
"Sme na konci nášho jeden a pol ročného turné, ste vynikajúce publikum. Chcel by som sem chodiť častejšie. Spievam taliansky, v angličtine som prerazil iba s jednou pesničkou Senza una donna," povedal z pódia Zucchero.
Overdose D'Amore Tour začal tento Talian 30. marca v londýnskej Royal Albert Hall a Bratislava bola poslednou v rámci jeho európskej časti. Umelci si dajú mesačnú prestávku, pokračovať budú 3. septembra v Južnej Amerike koncertom v uruguajskom Montevideu.
Adelmo Fornaciari, narodený 25. septembra 1955 v Roncocesi, dostal prezývku Zucchero od učiteľa už na základnej škole. Väčšinu svojho detstva prežil v prímorskom mestečku Forte dei Marmi. Tam spieval v zbore a hral na organe v miestnom kostole. Mal 12 rokov, keď vďaka afroamerickému priateľovi objavil americkú soulovú a bluesovú hudbu. Jeho hudobná kariéra začala v roku 1970. Počiatočný úspech zaznamenal so skupinou Taxi, s ktorou v roku 1981 vyhral hudobný festival Castrocaro. Prvý album Un po' di Zucchero vydal v roku 1983. V rokoch 1992 - 2003 bol pravidelným účinkujúcim na charitatívnych koncertoch Pavarotti & Friends, organizovaných Lucianom Pavarottim. Na svojom konte má 15 štúdiových albumov, najnovší Discover vyšiel v novembri 2021. V súčasnosti žije v Toskánsku, obľubuje štýl talianskeho vidieka. Má dve dcéry Alice a Irene z prvého manželstva, Irene je tiež speváčkou a skladateľkou. Syna Adelma Blue má so súčasnou partnerkou.
Ouvertúru koncertu obstarala sprievodná skupina so skladbou Oh, Doctor Jesus. Potom už vypredané hradné nádvorie hlasito privítalo hlavného protagonistu. Ten na úvod zaspieval piesne Spirito nel buio, Soul Mana a La canzone che sa ne va — všetky tri zo 14. albumu D.O.C., ktorý vydal v novembri 2019.
Ďalšími v playliste boli skladby Quanti anni ho, Partigiano reggiano, Vedo nero, Il volo či Facile. Potom si Zucchero zobral gitaru a rozhýbal auditórium hitom Baila (Sexy Thing) z albumu Shake, vydaného v septembri 2001.
Nasledovali skladby Chocabeck z rovnomenného albumu, Iruben Me z albumu Oro Incenso & Birra a Occhi z albumu Fly. Elegantne uviedol na scéne hit Miserere ako duet s Lucianom Pavarottim. Zucchero spieval v reáli a Pavarotti svoje party z videodokrútky, čo dvihlo zo stoličiek všetkých divákov. Na záver zazneli hity Diamante, X colpa di chi? a Diavolo in me.
Zucchera sprevádzala jeho sprievodná kapela, ktorá podala špičkový výkon. Jej členovia pochádzajú z piatich krajín, hviezdou je gitaristka z amerického štátu Virgínia Kat Dysonová, ktorá hrala s Princom či Cyndi Lauperovou. Kapela predviedla svoje kvality, keď sólovo uviedla cover Nutbush City Limits americkej dvojice Ike & Tina Turner či orchestrálku Honky Tonk Train Blues.
Hradné múry boli od prvej skladby svedkom vynikajúcej atmosféry, ktorá vzájomne fungovala medzi pódiom a hľadiskom. To určite príjemne prekvapilo aj samotného Zucchera, ktorý síce nie je pódiovým tanečníkom, ale gitaru a mikrofón ovláda dokonale. Odmenou divákom boli prídavky vo forme piesní Blu a The Letter, coveru skupiny Box Tops. Zucchero si divákov vychutnal až do konca, keď ako posledný dal svoj najväčší hit Senza una donna. Nič iné ako standing ovation a poďakovanie z obidvoch strán nemohlo byť záverom koncertu, ktorý trval viac ako dve hodiny.
"Sme na konci nášho jeden a pol ročného turné, ste vynikajúce publikum. Chcel by som sem chodiť častejšie. Spievam taliansky, v angličtine som prerazil iba s jednou pesničkou Senza una donna," povedal z pódia Zucchero.
Overdose D'Amore Tour začal tento Talian 30. marca v londýnskej Royal Albert Hall a Bratislava bola poslednou v rámci jeho európskej časti. Umelci si dajú mesačnú prestávku, pokračovať budú 3. septembra v Južnej Amerike koncertom v uruguajskom Montevideu.
Adelmo Fornaciari, narodený 25. septembra 1955 v Roncocesi, dostal prezývku Zucchero od učiteľa už na základnej škole. Väčšinu svojho detstva prežil v prímorskom mestečku Forte dei Marmi. Tam spieval v zbore a hral na organe v miestnom kostole. Mal 12 rokov, keď vďaka afroamerickému priateľovi objavil americkú soulovú a bluesovú hudbu. Jeho hudobná kariéra začala v roku 1970. Počiatočný úspech zaznamenal so skupinou Taxi, s ktorou v roku 1981 vyhral hudobný festival Castrocaro. Prvý album Un po' di Zucchero vydal v roku 1983. V rokoch 1992 - 2003 bol pravidelným účinkujúcim na charitatívnych koncertoch Pavarotti & Friends, organizovaných Lucianom Pavarottim. Na svojom konte má 15 štúdiových albumov, najnovší Discover vyšiel v novembri 2021. V súčasnosti žije v Toskánsku, obľubuje štýl talianskeho vidieka. Má dve dcéry Alice a Irene z prvého manželstva, Irene je tiež speváčkou a skladateľkou. Syna Adelma Blue má so súčasnou partnerkou.