Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Režisér filmov ako Manželstvo po taliansky, Červené ruže či Cesta, by sa dnes dožil krásneho životného jubilea.
Autor TASR
Sora/Bratislava 7. júla (TASR) - Taliansky herec a režisér Vittorio de Sica sa narodil 7. júla 1902 a v týchto dňoch uplynie od jeho narodenia 100 rokov. V dejinách filmu ostane zapísaný ako jeden z priekopníkov neorealizmu, v srdciach divákov zas ako predstaviteľ milovníkov, bonvivánov a rôznych tragikomických postáv v stovkách filmov. Nezabudnuteľný bol v titulnej úlohe filmu Generál della Rovere.
Ako režisér sa po zániku neorealizmu presadil nielen komerčne úspešnými komédiami (Včera, dnes a zajtra, Manželstvo po taliansky), ale i myšlienkovo náročnými dielmi (Väzni z Altony, Vrchárka).
Vittorio De Sica sa narodil v talianskom mestečku Sora, odkiaľ sa jeho rodina po prvej svetovej vojne presťahovala do Ríma. Už od mladosti sa zaujímal o divadlo a film. Prvú filmovú úlohu si zahral keď mal 15 rokov vo filme Prípad Clemenceau. Od roku 1926 sa jeho meno vo filmoch objavovalo častejšie. Hral viacero milovníckych postáv vo filmoch režisérov Maria Almiranteho, Almeta Palermiho, Maria Cameriniho, Maria Mattoliho, Carla Lodovica a iných. Boli to väčšinou spoločenské komédie. Týmto nenáročným žánrom debutoval aj ako režisér filmu Červené ruže a hneď potom prišli ďalšie réžie filmov Trojka z mravov, Zamilovaná nevinnosť či Malý garibaldovec v kláštore. V poslednom De Sica prvý raz prejavil blízky vzťah k deťom.
Vzťah dospelých k deťom bol jednou z tém viacerých De Sicových filmov, najmä v spolupráci so scenáristom Cesarom Zavattinim vo filmoch Deti sa na nás dívajú, Brána k nebu a Deti ulice. Posledný ho preslávil ako režiséra aj za hranicami a De Sica sa zaradil medzi veľkých tvorcov neorealizmu, akými boli napríklad Roberto Rossellini, Luchino Visconti, Federico Fellini a ďalší.
Po roku 1956 sa dvojica De Sica a Zavattini začali uberať vlastnou cestou. Zavattini ďalej písal scenáre pre iných režisérov a De Sica sa súbežne venoval svojej pôvodnej hereckej profesii.
V roku 1960 režíroval adaptáciu románu Alberta Moraviu, Vrchárka so Sofiou Lorenovou. Realistický pohľad filmu na chvíle nadšenia a radosti z ukončenia vojny je presným opakom pompéznych scén v tendenciách talianskej povojnovej kinematografie a odráža realitu. Lorenová vytvorila neskôr dvojicu s Marcellom Mastroiannim a hlavné úlohy aj v jeho filmoch Včera, dnes a zajtra, Manželstvo po taliansky a Slnečnice. Za pozornosť z De Sicovej filmografie stojí tiež prepis románu Giorgia Basaniho Záhrada Finzi-Continiovcov o osude bohatej židovskej rodiny v čase fašizmu. Jeho posledným režijným dielom bol film Cesta (1974) so Sofiou Lorenovou a Richardom Burtonom v hlavných úlohách.
Vittorio De Sica zomrel 13. novembra 1974. Dožil sa 72 rokov.
Ako režisér sa po zániku neorealizmu presadil nielen komerčne úspešnými komédiami (Včera, dnes a zajtra, Manželstvo po taliansky), ale i myšlienkovo náročnými dielmi (Väzni z Altony, Vrchárka).
Vittorio De Sica sa narodil v talianskom mestečku Sora, odkiaľ sa jeho rodina po prvej svetovej vojne presťahovala do Ríma. Už od mladosti sa zaujímal o divadlo a film. Prvú filmovú úlohu si zahral keď mal 15 rokov vo filme Prípad Clemenceau. Od roku 1926 sa jeho meno vo filmoch objavovalo častejšie. Hral viacero milovníckych postáv vo filmoch režisérov Maria Almiranteho, Almeta Palermiho, Maria Cameriniho, Maria Mattoliho, Carla Lodovica a iných. Boli to väčšinou spoločenské komédie. Týmto nenáročným žánrom debutoval aj ako režisér filmu Červené ruže a hneď potom prišli ďalšie réžie filmov Trojka z mravov, Zamilovaná nevinnosť či Malý garibaldovec v kláštore. V poslednom De Sica prvý raz prejavil blízky vzťah k deťom.
Vzťah dospelých k deťom bol jednou z tém viacerých De Sicových filmov, najmä v spolupráci so scenáristom Cesarom Zavattinim vo filmoch Deti sa na nás dívajú, Brána k nebu a Deti ulice. Posledný ho preslávil ako režiséra aj za hranicami a De Sica sa zaradil medzi veľkých tvorcov neorealizmu, akými boli napríklad Roberto Rossellini, Luchino Visconti, Federico Fellini a ďalší.
Po roku 1956 sa dvojica De Sica a Zavattini začali uberať vlastnou cestou. Zavattini ďalej písal scenáre pre iných režisérov a De Sica sa súbežne venoval svojej pôvodnej hereckej profesii.
V roku 1960 režíroval adaptáciu románu Alberta Moraviu, Vrchárka so Sofiou Lorenovou. Realistický pohľad filmu na chvíle nadšenia a radosti z ukončenia vojny je presným opakom pompéznych scén v tendenciách talianskej povojnovej kinematografie a odráža realitu. Lorenová vytvorila neskôr dvojicu s Marcellom Mastroiannim a hlavné úlohy aj v jeho filmoch Včera, dnes a zajtra, Manželstvo po taliansky a Slnečnice. Za pozornosť z De Sicovej filmografie stojí tiež prepis románu Giorgia Basaniho Záhrada Finzi-Continiovcov o osude bohatej židovskej rodiny v čase fašizmu. Jeho posledným režijným dielom bol film Cesta (1974) so Sofiou Lorenovou a Richardom Burtonom v hlavných úlohách.
Vittorio De Sica zomrel 13. novembra 1974. Dožil sa 72 rokov.
