Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Kultúra

Taťana Fischerová delila svoj čas medzi herectvo a verejné aktivity

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Svoju prácu delila medzi herectvo a spoločenské aktivity v oblasti charity, ekológie i politiky.

Praha/Bratislava 26. decembra (TASR) – Vo veku 72 rokov zomrela v stredu česká herečka, spisovateľka a politička Taťana Fischerová. Informoval o tom český Deník N, ktorý sa odvolal vyjadrenie Moniky Šatavovej, bývalej asistentky Fischerovej. Podľa jej slov Taťana Fischerová zomrela po dlhej chorobe v stredu popoludní. TASR prináša v tejto súvislosti jej profil.

Taťana Fischerová sa narodila 6. júna 1947. Rodáčka z Prahy pochádzala z divadelníckej rodiny. Jej otec Jan Fischer bol dlhoročným režisérom a pôsobil v Brne a v Plzni. Taťana Fischerová študovala dva roky na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne, potom nastúpila do Činoherného klubu v Prahe. Tu dostala prvé veľké herecké príležitosti predovšetkým v predstaveniach, ktoré vychádzali z ruskej klasiky (Višňový sad, Ujo Váňa, Na dne).

Postupujúca normalizácia zasiahla nielen otca začínajúcej herečky, ale odrazila sa aj na jej kariére. Bola nútená odísť z Činoherného klubu. V rokoch 1973-1977 účinkovala v pražskom Divadle Jiřího Wolkera. Od roku 1977 bola ako herečka v slobodnom povolaní, hosťovala napríklad v známom projekte Laterna magika (predstavenia Černý mnich, Rváč) alebo v Divadle Viola (Punčochář). Príležitosť jej ponúkli aj mimopražské scény, jednou z nich bolo napríklad Městské divadlo Kolín.

Ešte na začiatku svojej dráhy v 60. rokoch sa Taťana Fischerová objavila v poviedkovej detektívke Zločin v dívčí škole (1965) a režisér Antonín Máša ju obsadil do svojho kultového filmu Hotel pro cizince (1966). Počas normalizácie však herečka mala z politických dôvodov len obmedzené možnosti presadiť sa vo filme a v televízii.

Zahrala si v snímke Juraja Herza Den pro mou lásku (1976). Miernu satisfakciu jej priniesli 80. roky v podobe relatívne veľkých úloh vo vydarených filmoch – jedným z nich bol Prodloužený čas režiséra Jaromila Jireša (1984). Ten istý režisér ju obsadil do filmu Lev s bílou hřívou (1986), ktorý mapoval životný príbeh skladateľa Leoša Janáčka.

Taťana Fischerová sa objavila aj vo filmoch s historickým zameraním Divoká srdce (Jaroslav Soukup, 1989), Svědek umírajícího času (Miloslav Luther, 1990). Fischerovú obsadil režisér Antonín Máša aj do filmu Skřivánčí ticho (1989). Nové uplatnenie nachádzala v nasledujúcom období aj v televízii. Ako príklad možno uviesť populárny seriál Konec velkých prázdnin (1996), ktorý Miloslav Luther nakrútil podľa známej predlohy Pavla Kohouta.

Česká herečka Taťana Fischerová so svojou slobodomyseľnou povahou sa aktívne zapojila do novembrových udalostí v roku 1989 a odvtedy svoju prácu delila medzi herectvo a spoločenské aktivity v oblasti charity, ekológie i politiky.

Neskôr sa Taťana Fischerová začala zaujímať aj o politiku a v rokoch 2002-2006 bola poslankyňou parlamentu Českej republiky ako nezávislá kandidátka za stranu Únia slobody - Demokratická únia. bola dokonca jednou z ôsmich kandidátov na post českého prezidenta v prezidentských voľbách v roku 2013. Vo voľbách neuspela.

Mediálne známa osobnosť dostávala pomerne často priestor na prezentáciu svojich názorov v rozhlase a v televízii. K umeleckej činnosti sa vrátila na pôde vydavateľstva Lyra Pragensis. Bola autorkou autobiografickej knihy Žít nejen pro sebe (2002). 

Taťana Fischerová sa angažovala aj v organizáciách ako Amnesty International či v nadácii Vize '97.