Banská Bystrica/Bratislava 10. októbra (TASR) - Od úmrtia spisovateľky, dramatičky a prekladateľky Terézie Vansovej uplynie v stredu 10. októbra 70 rokov.

Neuveriteľný zjav v slovenskej literatúre, to je Terézia Vansová. Spájala sa v nej húževnatosť, osobná tragédia a samovzdelávanie. Prozaickou a dramatickou tvorbou prispela k formovaniu ženského hnutia v Uhorsku a na Slovensku i k rozvoju slovenskej literatúry.

Terézia Vansová sa narodila vo Zvolenskej Slatine 18. apríla 1857. Študovala na dievčenskom ústave v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote. Vydala sa za evanjelického farára Jána Vansu, ktorý sa tiež aktívne zapájal do kultúrneho a spoločenského života cirkvi i národa. Istý čas žili v spišskej dedine Lomnička. Narodil sa im syn, chorľavé dieťa zomrelo o dva roky.

Prekladateľka i novinárka

Rodina sa presťahovala do Rimavskej Píly pri Tisovci, tu manželia strávili 30 rokov. Terézia Vansová v Píle podporovala manžela pri aktivitách potravinového spolku, školení včelárov a ovocinárov a hlavne pri založení obecnej knižnice. Vidiecky život inšpiroval bystrú pozorovateľku k mnohým poviedkam. V roku 1911 sa presťahovali do Banskej Bystrice.

Známe sú jej diela ako Z fary a zo školy, Jedlička, Rozsobášení, Kliatba, Svedomie a tiež prózy pre deti Paľko Šuška, Danko a Janko. Podarené sú poviedky o dievčatách napríklad Julinkin prvý bál, Nové šatočky, Milku dajú na edukáciu, Milka mašamódkou.

V roku 1889 vyšiel jej román Sirota Podhradských, prvý slovenský román ženskej autorky. Terézia Vansová tiež prekladala, zbierala recepty, revidovala staršie práce, redigovala časopis Slovenská žena (1920-1924) a prispievala do Živeny.

Za román Kliatba získala v roku 1927 štátnu cenu. V roku 1930 jej vyšla kuchárska kniha s 900 zozbieranými receptami. Boli to napríklad pľúckové pirôžky, fučka alebo podbíjanka (zemiaková kaša s múkou), okroška (studená kôprovo-uhorková polievka), hladovica (kapustnicová polievka s klobásou).

Móda a emancipácia

Mesačník Dennica založila Terézia Vansová spolu s Elenou Maróthy-Šoltésovou v roku 1898. Bol platformou, na ktorej boli formulované názory žien na vlastné životné roly, ich postavenie a emancipáciu. Redaktorky ho chceli dostať aj do naozaj chudobných a jednoduchých vidieckych domácností. Trpezlivo v ňom vysvetľovali, načo je taký ženský časopis dobrý, načo je dobré ženám vzdelanie.

Našlo sa v ňom miesto aj na módu. Terézia Vansová sa v ňom zmieňovala napríklad o ranných a nočných "nedbalkových" kabátikoch z flanelu, batistu a aj z hodvábu, ktoré boli súčasťou nočných odevov. Časopis vychádzal do roku 1914. Nákladom, ktorý sa z počiatočných 300 kusov zvýšil na 3000 exemplárov, patrila Dennica medzi najčítanejšie periodiká.

Osemdesiatpäťročný život predstaviteľky prvej vlny slovenského literárneho realizmu sa skončil 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici, kde v časti Fortnička stojí dom, v ktorom bývala a je na ňom pamätná tabuľa pripomínajúca literátku.

Na jej pamiatku sa od roku 1967 každoročne koná festival umeleckého slova, súťaž v prednese prózy a poézie Vansovej Lomnička.

V roku 2008 sa spisovateľka Terézia Vansová stala laureátkou ocenenia Krištáľové srdce.