Britská hudobná skupina Beatles plánovala v 60. rokoch vlastné sfilmovanie románu Pán prsteňov s režisérom Stanleym Kubrickom.
Autor TASR
Londýn 1. septembra (TASR) - Anglický univerzitný profesor a spisovateľ John Ronald Reuel Tolkien je autorom známeho románu The Hobbit (Hobit) a slávnej fantasy trilógie The Lord of the Rings (Pán prsteňov). Od jeho úmrtia uplynulo dnes 40 rokov.
Kultový autor sa narodil 3. januára 1892 v Juhoafrickej republike (JAR). Ako dieťa už vyrastal v Británii v okolí Birminghamu. Malebné údolie Ribble Valley na severe Anglicka údajne bolo inšpiráciou pri vytvorení Stredozeme, detailne známej z jeho románov, v ktorých sa zrejme odrazila aj severná priemyselná časť Birminghamu.
Tolkien vyštudoval jazyky na Oxfordskej univerzite, stal sa profesorom so zameraním na filológiu germánskych jazykov a patril k uznávaným expertom. Bádal a vyučoval v Oxforde. Mal záľubu v archaických jazykoch. V roku 2002 našli v Oxforde jeho dovtedy neznámy rukopis, preklad staroanglickej ságy Béowulf a rozsiahly vedecký komentár k nej.
Vo veku 16 rokov ho očarila o tri roky staršia Edith Brattová. Tolkienov poručník však zamedzil všetkým kontaktom dvojice, dokonca si nemohli ani písať. Ďalšou prekážkou vzťahu bolo vypuknutie prvej svetovej vojny. Zosobášili sa v roku 1916, pred odchodom Tolkiena na front.
Manželia mali štyri deti. Rodina žila v Oxforde v nenápadnom dome v pokojnej ulici univerzitného mesta, pretože excentrický literát sa údajne priveľmi vžíval do svojho sveta fantázie. Mal skupinu priateľov - jedným z nich bol Clive Staples Lewis, na stretnutiach si čítali svoje fantastické príbehy a popíjali pivo.
Keď v roku 1937 Tolkien napísal Hobita, bol ešte neznámym autorom. Príbeh rozpráva o dobrodružstvách hobita Bilba Bagginsa, ktorý na ceste za strateným pokladom putuje so skupinou trpaslíkov a čarodejníkom Gandalfom. Bilbo pritom získa prsteň, ktorý ho robí neviditeľným.
Príbeh Hobit predchádza dejovo trilógii Pán prsteňov, kde je práve mocný prsteň ústrednou témou. Prvé vydanie Pána prsteňov vyšlo v roku 1954. Trilógia odvtedy pritiahla pozornosť najmenej 100 miliónov čitateľov a bola preložená do 40 jazykov.
Pán prsteňov sa podľa prieskumu televíznej a rozhlasovej stanice BBC z roku 2003 stal najobľúbenejším britským románom. Jeho vývoj dokumentuje archív z listov a dokumentov Johna Ronalda Reuela Tolkiena, ktorý zostavil jeho priateľ George Sayer. V roku 2001 archív vydražili v Londýne za takmer 60.000 libier.
Britská hudobná skupina Beatles plánovala v 60. rokoch vlastné sfilmovanie románu Pán prsteňov s režisérom Stanleym Kubrickom. McCartney si mal zahrať hobita Froda, John Lennon sa mal objaviť ako zlá bytosť Glum, George Harrison mal predstavovať čarodejníka Gandalfa a Ringo Starr mal hrať Frodovho verného spoločníka hobita Sama. Myšlienkou bol nadšený najmä John Lennon. Filmové práva však vtedy vlastnil ešte Tolkien a tomu sa nápad nepáčil.
John Ronald Reuel Tolkien zomrel 2. septembra 1973 v juhoanglickom Bournemouthe. Dožil sa 81 rokov.
Sfilmovaná verzia Pána prsteňov sa dostala do kín ako The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring (Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa, 2001), The Lord of the Rings: The Two Towers (Pán prsteňov: Dve veže, 2002) The Lord of the Rings: The Return of the King (Pán prsteňov: Návrat kráľa, 2003). Film režíroval novozélandský režisér Peter Jackson.
V roku 2007 sa dostala na trh nová Tolkienova kniha The Children of Húrin (Húrinove deti). Zostavil ju Tolkienov syn a správca jeho literárnej pozostalosti Christopher Tolkien z rukopisov, ktoré nestihol jeho otec pred smrťou dokončiť.
Temný dej knihy sa odohráva dávno pred dejom trilógie Pán prsteňov v časti Stredozeme, ktorú zaplavilo ešte pred objavením sa hobitov, a rozpráva tragický príbeh o Túrinovi a jeho sestre Niënor, ktorých preklial nepriateľ Morgoth.
V roku 2009 vyšla v USA The Legend of Sigurd and Gudrún (Legenda o Sigurdovi a Gudrún), ktorá je starostlivým prepracovaním staroseverského eposu vo veršoch. Legendu napísal Tolkien v 20. a 30. rokoch minulého storočia, keď vyučoval na Oxfordskej univerzite, ale za jeho života nevyšla.
Rímsky prsteň, ktorý mohol inšpirovať Tolkiena na napísanie románov Hobit a Pán prsteňov, v apríli 2013 vystavili vo Veľkej Británii. Šperk našli v roku 1785 v južnom Anglicku. Má spojitosť s rímskou tabuľkou, na ktorej je napísaná kliatba na zlodeja, ktorý by prsteň ukradol. Tabuľku našli v grófstve Gloucestershire v lokalite rímskeho chrámu zasväteného keltskému bohu Nodensovi.
Tolkien v roku 1929 pracoval na etymológii mena Nodens a chrám niekoľkokrát navštívil. Prsteň sa však nepodobá na ten, ktorý narobí toľko starostí hrdinom vo filmových stvárneniach Tolkienových románov a ktorý si jeho priaznivci niekedy dávajú zhotoviť ako snubné prstene.
zdroje: www,.csfd.cz, www.tolkiensociety.org, www.biography.com
Kultový autor sa narodil 3. januára 1892 v Juhoafrickej republike (JAR). Ako dieťa už vyrastal v Británii v okolí Birminghamu. Malebné údolie Ribble Valley na severe Anglicka údajne bolo inšpiráciou pri vytvorení Stredozeme, detailne známej z jeho románov, v ktorých sa zrejme odrazila aj severná priemyselná časť Birminghamu.
Tolkien vyštudoval jazyky na Oxfordskej univerzite, stal sa profesorom so zameraním na filológiu germánskych jazykov a patril k uznávaným expertom. Bádal a vyučoval v Oxforde. Mal záľubu v archaických jazykoch. V roku 2002 našli v Oxforde jeho dovtedy neznámy rukopis, preklad staroanglickej ságy Béowulf a rozsiahly vedecký komentár k nej.
Vo veku 16 rokov ho očarila o tri roky staršia Edith Brattová. Tolkienov poručník však zamedzil všetkým kontaktom dvojice, dokonca si nemohli ani písať. Ďalšou prekážkou vzťahu bolo vypuknutie prvej svetovej vojny. Zosobášili sa v roku 1916, pred odchodom Tolkiena na front.
Manželia mali štyri deti. Rodina žila v Oxforde v nenápadnom dome v pokojnej ulici univerzitného mesta, pretože excentrický literát sa údajne priveľmi vžíval do svojho sveta fantázie. Mal skupinu priateľov - jedným z nich bol Clive Staples Lewis, na stretnutiach si čítali svoje fantastické príbehy a popíjali pivo.
Keď v roku 1937 Tolkien napísal Hobita, bol ešte neznámym autorom. Príbeh rozpráva o dobrodružstvách hobita Bilba Bagginsa, ktorý na ceste za strateným pokladom putuje so skupinou trpaslíkov a čarodejníkom Gandalfom. Bilbo pritom získa prsteň, ktorý ho robí neviditeľným.
Príbeh Hobit predchádza dejovo trilógii Pán prsteňov, kde je práve mocný prsteň ústrednou témou. Prvé vydanie Pána prsteňov vyšlo v roku 1954. Trilógia odvtedy pritiahla pozornosť najmenej 100 miliónov čitateľov a bola preložená do 40 jazykov.
Pán prsteňov sa podľa prieskumu televíznej a rozhlasovej stanice BBC z roku 2003 stal najobľúbenejším britským románom. Jeho vývoj dokumentuje archív z listov a dokumentov Johna Ronalda Reuela Tolkiena, ktorý zostavil jeho priateľ George Sayer. V roku 2001 archív vydražili v Londýne za takmer 60.000 libier.
Britská hudobná skupina Beatles plánovala v 60. rokoch vlastné sfilmovanie románu Pán prsteňov s režisérom Stanleym Kubrickom. McCartney si mal zahrať hobita Froda, John Lennon sa mal objaviť ako zlá bytosť Glum, George Harrison mal predstavovať čarodejníka Gandalfa a Ringo Starr mal hrať Frodovho verného spoločníka hobita Sama. Myšlienkou bol nadšený najmä John Lennon. Filmové práva však vtedy vlastnil ešte Tolkien a tomu sa nápad nepáčil.
John Ronald Reuel Tolkien zomrel 2. septembra 1973 v juhoanglickom Bournemouthe. Dožil sa 81 rokov.
Sfilmovaná verzia Pána prsteňov sa dostala do kín ako The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring (Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa, 2001), The Lord of the Rings: The Two Towers (Pán prsteňov: Dve veže, 2002) The Lord of the Rings: The Return of the King (Pán prsteňov: Návrat kráľa, 2003). Film režíroval novozélandský režisér Peter Jackson.
V roku 2007 sa dostala na trh nová Tolkienova kniha The Children of Húrin (Húrinove deti). Zostavil ju Tolkienov syn a správca jeho literárnej pozostalosti Christopher Tolkien z rukopisov, ktoré nestihol jeho otec pred smrťou dokončiť.
Temný dej knihy sa odohráva dávno pred dejom trilógie Pán prsteňov v časti Stredozeme, ktorú zaplavilo ešte pred objavením sa hobitov, a rozpráva tragický príbeh o Túrinovi a jeho sestre Niënor, ktorých preklial nepriateľ Morgoth.
V roku 2009 vyšla v USA The Legend of Sigurd and Gudrún (Legenda o Sigurdovi a Gudrún), ktorá je starostlivým prepracovaním staroseverského eposu vo veršoch. Legendu napísal Tolkien v 20. a 30. rokoch minulého storočia, keď vyučoval na Oxfordskej univerzite, ale za jeho života nevyšla.
Rímsky prsteň, ktorý mohol inšpirovať Tolkiena na napísanie románov Hobit a Pán prsteňov, v apríli 2013 vystavili vo Veľkej Británii. Šperk našli v roku 1785 v južnom Anglicku. Má spojitosť s rímskou tabuľkou, na ktorej je napísaná kliatba na zlodeja, ktorý by prsteň ukradol. Tabuľku našli v grófstve Gloucestershire v lokalite rímskeho chrámu zasväteného keltskému bohu Nodensovi.
Tolkien v roku 1929 pracoval na etymológii mena Nodens a chrám niekoľkokrát navštívil. Prsteň sa však nepodobá na ten, ktorý narobí toľko starostí hrdinom vo filmových stvárneniach Tolkienových románov a ktorý si jeho priaznivci niekedy dávajú zhotoviť ako snubné prstene.
zdroje: www,.csfd.cz, www.tolkiensociety.org, www.biography.com