Bratislava 11. apríla (TASR) – V Bratislave sa dnes uskutoční prvý Tulipánový pochod solidarity s ľuďmi, ktorí trpia Parkinsonovou chorobou. Na Slovensku ich je približne 15.000, pričom do roku 2030 sa tento počet môže zdvojnásobiť. Pacienti, ich rodiny a verejnosť si prejdením trasy dlhej jeden kilometer pripomenú aj Svetový deň Parkinsonovej choroby, ktorý pripadá na 11. apríla. Akcia sa začne o 14.00 h, miestom konania je Sad Janka Kráľa. TASR o tom informovali organizátori podujatia z občianskeho združenia Slovenský pacient a Spoločnosti Parkinson Slovensko.
"Zviditeľniť ešte stále málo poznanú chorobu, šíriť o nej informácie, a tak prispieť k väčšej tolerancii a empatii v spoločnosti. So sloganom 'Kráčajme spolu' chceme zároveň zmobilizovať pacientov a ukázať im, že nie sú a nemusia byť so svojimi problémami sami," objasnila hlavné ciele podujatia predsedníčka Spoločnosti Parkinson Slovensko Katarína Félixová.
Dodala, že najmä dobrá informovanosť je dôležitá, lebo pacienti sa často stretávajú s nepochopením okolia. To ich pre viditeľné prejavy ochorenia niekedy považuje za narkomanov či alkoholikov alebo si diagnózu zamieňa s Alzheimerovou chorobou.
Podľa organizátorov budú na trase Tulipánového pochodu stánky, v ktorých prítomní odborníci poskytnú informácie o rôznych aspektoch diagnózy a možnostiach liečby. Ľudia môžu svoju solidaritu vyjadriť aj kúpou a oblečením si trička s kresbou Borisa Farkaša, na ktorom je motto akcie a rodina zdieľajúca záťaž vo forme tulipánu.
Medzinárodná tradícia Tulipánových pochodov sa začala v roku 1997 v USA, pričom červený tulipán sa stal ich symbolom v roku 2005. Forma pochodu má poukázať na dôležitosť pohybu z hľadiska vývoja choroby.
Jej základnými prejavmi sú spomalený pohyb, svalová stuhnutosť, pokojový tras a problémy s chôdzou a rovnováhou. Ako prvý ich popísal anglický lekár James Parkinson, po ktorom je pomenovaná. Práve deň jeho narodenín sa stal Svetovým dňom Parkinsonovej choroby. Keďže ide o progresívne degeneratívne ochorenie, má tendenciu časom sa zhoršovať. V súčasnosti nie je liečiteľné, dostupná a najmä včasná liečba však dokáže účinne zmierňovať jeho príznaky.
Symbolom Parkinsonovej choroby sa stal červený tulipán
Milióny ľudí na svete trpia Parkinsonovou chorobou. Na európskom kontinente celková prevalencia Parkinsonovej choroby predstavuje 1,6 percenta osôb vo veku nad 65 rokov. Svetový deň Parkinsonovej choroby pripadá na 11. apríla - na narodenie anglického lekára Jamesa Parkinsona (1755-1824). Od roku 1997 sa 11. apríl pripomína ako Svetový deň Parkinsonovej choroby, dovtedy sa nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby.
Odborníci v spojitosti so starnutím populácie vo svete predpokladajú zvyšovanie výskytu prípadov Parkinsonovej choroby a označujú to za závažný problém verejného zdravotníctva.
Degeneratívne ochorenie, popísané v roku 1817 Jamesom Parkinsonom v Eseji o trase (aj: Esej o trasľavej obrne, Essay on the Shaking Palsy) síce zriedkavo postihuje ľudí do 45 roku života, zato však približne 1,6 percenta populácie nad 65 rokov. Na lekársku činnosť Jamesa Parkinsona o štyri desaťročia nadviazal francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot (1825-1893), ktorý ako prvý rozpoznal dôležitosť Parkinsovej práce a chorobu pomenoval po ňom ako - Parkinsonovu chorobu.
Na konferencii v Luxembursku 11. apríla 2005 účastníci vybrali ako symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán. Základy k tomuto kroku položil v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld takisto trpiaci týmto ochorením.
Ilustračné foto.Foto: TASR/AP
Červený tulipán potom za symbol zvolili členovia Európskeho združenia Parkinsonovej choroby (EDPA). EDPA je nepolitické a neziskové združenie, ktoré sa podieľa na organizovaní liečby ochorenia. Založili ho v júni 1992 v Mníchove, keď sa zlúčilo deväť európskych organizácií pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Primárnym príznakom Parkinsonovej choroby je tras (tremor), ďalej stuhnutosť svalstva, pomalý pohyb, nestabilita či strata rovnováhy. Medzi sekundárne príznaky patria porucha chôdze, písma i reči a depresia.
Choroba môže byť následkom aterosklerózy mozgových ciev, zápalového procesu v mozgu, otravy oxidom uhoľnatým, ale rovnako môže byť príčina neznáma.
Parkinsonova choroba prechádza do chronického stavu, možno ju liečiť, ale nie vyliečiť. Ide o ochorenie, ktoré významne znižuje kvalitu života. Parkinsonova choroba nemá vplyv len na samotného pacienta, ale aj na jeho blízkych. Toto chronické ochorenie sa časom zhoršuje a v pokročilých štádiách má významný dopad aj na tých, ktorí sa o pacienta starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky na starostlivosť môžu u ošetrujúcej osoby viesť k únave až depresii.
Táto progresívna neurodegeneratívna choroba postihla napríklad bývalého amerického boxera Muhammada Aliho, kanadsko-amerického herca Michaela J. Foxa, španielskeho surrealistického maliara Salvadora Dalího i pápeža Jána Pavla II.
Anglický lekár, sociálny reformátor James Parkinson (11. apríl 1755 - 21. decembra 1824) ako 29 ročný získal kvalifikáciu lekára. Napriek tomu, že mal pomerne veľkú a lukratívnu prax v Londýne, staral sa aj o sociálne slabých občanov.
Okrem medicíny James Parkinson vynikal aj v ďalších odboroch - v geológii a prírodných vedách. Považuje sa aj za zakladateľa vedeckej paleontológie.
