Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri tejto príležitosti súbor uvedol špeciálny program, ktorý približuje prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí dielo profesora Nosáľa od začiatkov až po súčasnosť.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) – Umelecký súbor Lúčnica oslavuje 70. narodeniny. K tomuto jubileu uviedol súbor program Štefan Nosáľ 90, ktorý počas troch uplynulých dní predviedol na štyroch vypredaných predstaveniach v bratislavskej Inchebe.
Program približuje prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí dielo profesora Nosáľa od začiatkov až po súčasnosť. Zároveň pripomenul aj jeho pôsobenie v ďalších oblastiach umeleckej sféry, ktoré bolo rovnako významné a úspešné. Choreografie sú dielom profesora Nosáľa, režisérom je Mikuláš Sivý, námet, scenár a dramaturgia je dielom štvorice Stanislav Dúžek, Mikuláš Sivý, Július Jackuliak a Marián Turner, dirigentom je Martin Leginus, koncertným majstrom Martin Sleziak.
Prvá časť nazvaná z Hriňovej do mesta začínala Zbojníckym tancom, prvou choreografiou Štefana Nosáľa pre Lúčnicu z roku 1950, nasledovali Detvianska veselica (choreografia z roku 1952), Radvanský jarmok (1955), Olaská (1995), Širákový (1970), Horehronci (1983).
Druhá časť začala hitom Na skle maľované z roku 1974, Vitaj jar (1975), Z Rodnej zeme a kraja. Záver programu bol akýmsi Best Of v podobe častí z tancov Šarišská polka (1972), Palicový (1972), Pozdišovskí hrnčiari (1978), Pri ľane (1968), Šarišskí parobci (1983) či Kresaný (1971). Standing ovation bolo zaslúženou odmenou pre všetkých účinkujúcich. Tlieskali a fandili im aj rodinní príslušníci a bývalí Lúčničiari, ktorí sa v hľadisku zišli. Potlesk umelcov aj hľadiska pri záverečnej klaňačke patril aj profesorovi Nosáľovi, ktorého dramaturgia pripomenula v záverečnej dokrútke.
Lúčnica oslávi 70. výročie vzniku. „Znie to neuveriteľne, ale je to pravda. Lúčnica nevznikla nariadením nejakej inštitúcie a vznikala v rokoch 1946, 1947, boli to len náznaky, prvé krojované plesy a náhodné vystúpenia. Ale za prvé verejné predstavenie, ktoré urobila ešte pod názvom Národopisná skupina Živeny, sa považuje vystúpenie na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v máji 1948. Takže Lúčnica má 70 rokov. Existuje historická fotografia z tých čias, je na nej vtedy ešte budúca manželka profesora Nosáľa, pretože on nebol ešte vtedy v Lúčnici. V roku 1950, na návrh jednej zo živeniarok Ľuby Pavlovičová-Bakovej vznikol názov Lúčnica a tradícia pokračovala už pod týmto názvom,“ povedal pre TASR generálny riaditeľ Marián Turner a dodal: „Ten najväčší úspech Lúčnice sú ľudia, ktorí ju tvorili od začiatku s odhodlanosťou, úprimnosťou, čistotou srdca preniesť slovenskú tradíciu a folklór na javiská. Potom, keď prišiel profesor Nosáľ a hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina, tak uviedli náš folklór aj v profesionálnej podobe, aby domáce publikum aj svet videl krásu, bohatstvo slovenského folklóru v javiskovej profesionálnej forme. S tým sme pochodili Severnú, Južnú Ameriku, celú Európu, Áziu, Austráliu.“
„Lúčnica nepotrebuje nič, má odkaz profesora Nosáľa, ktorý je večný. Stačí, keď bude robiť to čo doteraz a tak dobre ako doteraz. Máloktorý subjekt je na tom tak, že má priazeň štátu, priazeň publika a ľudí, čo si môže viac priať? Lúčnica je na rozdávanie, nemusí dostávať, ona môže dávať. Posledných skoro tridsať rokov som pre Lúčnicu vytváral programy či výročia profesora Nosáľa, ktorý bol mojím „všetko“ v rámci umenia,“ uviedol pre TASR choreograf a režisér Ján Ďurovčík.
„Tanečné či spevácke výkony sú na vysokej úrovni, pritom je potrebné si uvedomiť, že to nie sú profesionálni tanečníci, sú to budúci inžinieri, lekári či učitelia,“ uviedla na margo výkonov jednotlivých zložiek súboru tanečná pedagogička Dagmar Hubová.
Podľa slov Mariána Turnera od mája vycestujú za domácimi divákmi a uvedú sériu predstavení po celom Slovensku. V rámci 100. výročia vzniku Československa sa predstavia aj v susednej Českej republike, na jeseň ich čakajú zahraničné vystúpenia v Španielsku a Číne.
Program približuje prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí dielo profesora Nosáľa od začiatkov až po súčasnosť. Zároveň pripomenul aj jeho pôsobenie v ďalších oblastiach umeleckej sféry, ktoré bolo rovnako významné a úspešné. Choreografie sú dielom profesora Nosáľa, režisérom je Mikuláš Sivý, námet, scenár a dramaturgia je dielom štvorice Stanislav Dúžek, Mikuláš Sivý, Július Jackuliak a Marián Turner, dirigentom je Martin Leginus, koncertným majstrom Martin Sleziak.
Prvá časť nazvaná z Hriňovej do mesta začínala Zbojníckym tancom, prvou choreografiou Štefana Nosáľa pre Lúčnicu z roku 1950, nasledovali Detvianska veselica (choreografia z roku 1952), Radvanský jarmok (1955), Olaská (1995), Širákový (1970), Horehronci (1983).
Druhá časť začala hitom Na skle maľované z roku 1974, Vitaj jar (1975), Z Rodnej zeme a kraja. Záver programu bol akýmsi Best Of v podobe častí z tancov Šarišská polka (1972), Palicový (1972), Pozdišovskí hrnčiari (1978), Pri ľane (1968), Šarišskí parobci (1983) či Kresaný (1971). Standing ovation bolo zaslúženou odmenou pre všetkých účinkujúcich. Tlieskali a fandili im aj rodinní príslušníci a bývalí Lúčničiari, ktorí sa v hľadisku zišli. Potlesk umelcov aj hľadiska pri záverečnej klaňačke patril aj profesorovi Nosáľovi, ktorého dramaturgia pripomenula v záverečnej dokrútke.
Lúčnica oslávi 70. výročie vzniku. „Znie to neuveriteľne, ale je to pravda. Lúčnica nevznikla nariadením nejakej inštitúcie a vznikala v rokoch 1946, 1947, boli to len náznaky, prvé krojované plesy a náhodné vystúpenia. Ale za prvé verejné predstavenie, ktoré urobila ešte pod názvom Národopisná skupina Živeny, sa považuje vystúpenie na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v máji 1948. Takže Lúčnica má 70 rokov. Existuje historická fotografia z tých čias, je na nej vtedy ešte budúca manželka profesora Nosáľa, pretože on nebol ešte vtedy v Lúčnici. V roku 1950, na návrh jednej zo živeniarok Ľuby Pavlovičová-Bakovej vznikol názov Lúčnica a tradícia pokračovala už pod týmto názvom,“ povedal pre TASR generálny riaditeľ Marián Turner a dodal: „Ten najväčší úspech Lúčnice sú ľudia, ktorí ju tvorili od začiatku s odhodlanosťou, úprimnosťou, čistotou srdca preniesť slovenskú tradíciu a folklór na javiská. Potom, keď prišiel profesor Nosáľ a hudobní skladatelia Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina, tak uviedli náš folklór aj v profesionálnej podobe, aby domáce publikum aj svet videl krásu, bohatstvo slovenského folklóru v javiskovej profesionálnej forme. S tým sme pochodili Severnú, Južnú Ameriku, celú Európu, Áziu, Austráliu.“
„Lúčnica nepotrebuje nič, má odkaz profesora Nosáľa, ktorý je večný. Stačí, keď bude robiť to čo doteraz a tak dobre ako doteraz. Máloktorý subjekt je na tom tak, že má priazeň štátu, priazeň publika a ľudí, čo si môže viac priať? Lúčnica je na rozdávanie, nemusí dostávať, ona môže dávať. Posledných skoro tridsať rokov som pre Lúčnicu vytváral programy či výročia profesora Nosáľa, ktorý bol mojím „všetko“ v rámci umenia,“ uviedol pre TASR choreograf a režisér Ján Ďurovčík.
„Tanečné či spevácke výkony sú na vysokej úrovni, pritom je potrebné si uvedomiť, že to nie sú profesionálni tanečníci, sú to budúci inžinieri, lekári či učitelia,“ uviedla na margo výkonov jednotlivých zložiek súboru tanečná pedagogička Dagmar Hubová.
Podľa slov Mariána Turnera od mája vycestujú za domácimi divákmi a uvedú sériu predstavení po celom Slovensku. V rámci 100. výročia vzniku Československa sa predstavia aj v susednej Českej republike, na jeseň ich čakajú zahraničné vystúpenia v Španielsku a Číne.
