Celoživotnou trvalou témou boli pre Jána Kulicha tradície ľudovej kultúry a histórie, jej významné osobnosti, ale aj osobnosti spoločenského a kultúrneho života svetového významu.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Vo veku 84 rokov zomrel v nedeľu (15.3.) sochár, portrétista, tvorca viacerých komorných i monumentálnych prác a medailér Ján Kulich. TASR informovala dcéra zosnulého.
J.Kulich sa narodil 31. decembra 1930 vo Zvolenskej Slatine. Vo svojej tvorbe obsiahol početnú galériu postáv s použitím širokej škály sochárskeho materiálu - od dreva, terakoty, epoxidu, bronzu a kameňa cez zváraný plech až po dural, antikor a hydronálium. Celoživotnou trvalou témou boli pre Jána Kulicha tradície ľudovej kultúry a histórie, jej významné osobnosti, ale aj osobnosti spoločenského a kultúrneho života svetového významu.
Pády a vzostupy
V živote zažil vzostupy i pády. Od roku 1952 dlhoročný člen KSČ, ktorý bol do roku 1989 so svojim komunistickým presvedčením na výslní, po roku 1989 upadol do zabudnutia až nemilosti.
Talent sa v dedinskom chlapcovi prebudil veľmi skoro. Už v trinástich rokoch vyrezával Ján Kulich z dreva krásne figúrky, ktoré sa zapáčili jeho profesorovi na gymnáziu, ktorý ho podnietil k umeleckému vzdelávaniu. Ako šestnásťročný študoval Kulich už na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe (ČR) v medailérskej špeciálke u profesora Otakara Španiela, kde absolvoval aj umeleckú ašpirantúru (1952-1954).
V roku 1954 prišiel do Bratislavy, kde pôsobil 35 rokov ako pedagóg, od roku 1972 ako profesor. V rokoch 1971-1973 bol prorektorom, potom v rokoch 1973-1989 rektorom Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.
Jeho sochy
Jeho sochy a pomníky možno vidieť na mnohých miestach na Slovensku. Vo sfére pomníkovej tvorby sa inšpiroval témou Slovenského národného povstania (SNP) a oslobodzovacích bojov na Slovensku i aktuálnou politicko-spoločenskou problematikou (spoluúčasť na vytvorení bratislavského Slavína - 1959, pamätník na Dukle - 1964, pomník kpt. Jána Nálepku v Stupave - 1973, pamätník SNP v Partizánskom - 1969 a v Bratislave - 1973, socha V.I. Lenina v Žiline, socha Milicionára v Bratislave, socha Juraja Jánošíka vo Vrátnej doline, pamätník Ľudovíta Štúra i SNP vo Zvolene, pamätník vo Zvolenskej Slatine, socha pred budovou Národnej rady SR v Bratislave a jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade.
Portrétista
Bol známy ako dobrý portrétista (Ľudovíta Fullu, Alexandra Moyzesa, Rudolfa Pribiša), autor mnohých komorných prác s národnohistorickou tematikou (Solúnski bratia - 1963, Matica slovenská - 1964). Bol jedným z popredných česko-slovenských medailérov. V podobe medaily zobrazil množstvo významných dejateľov z histórie – štúrovcov a iných (napríklad Teréziu Vansovú, Štefana Krčméryho, Ladislava Jégého, Jána Čajaka).
V tvorbe medailí patrí Ján Kulich k svetovej špičke, ako o tom svedčia ocenenia Medzinárodnej federácii medailérov - FIDEM a záujem o jeho tvorbu v Taliansku, kde mu v roku 2005 udelili cenu Medzinárodnej Akadémie Il Convivio, vo Francúzsku, Nemecku, Rusku, Japonsku a v ďalších štátoch sveta. Je autorom plakiet s podobizňami Danteho, Gustáva Husáka, Kolomana Sokola atď. Profesor Ján Kulich žil a tvoril v Bratislave.
J.Kulich sa narodil 31. decembra 1930 vo Zvolenskej Slatine. Vo svojej tvorbe obsiahol početnú galériu postáv s použitím širokej škály sochárskeho materiálu - od dreva, terakoty, epoxidu, bronzu a kameňa cez zváraný plech až po dural, antikor a hydronálium. Celoživotnou trvalou témou boli pre Jána Kulicha tradície ľudovej kultúry a histórie, jej významné osobnosti, ale aj osobnosti spoločenského a kultúrneho života svetového významu.
Pády a vzostupy
V živote zažil vzostupy i pády. Od roku 1952 dlhoročný člen KSČ, ktorý bol do roku 1989 so svojim komunistickým presvedčením na výslní, po roku 1989 upadol do zabudnutia až nemilosti.
Talent sa v dedinskom chlapcovi prebudil veľmi skoro. Už v trinástich rokoch vyrezával Ján Kulich z dreva krásne figúrky, ktoré sa zapáčili jeho profesorovi na gymnáziu, ktorý ho podnietil k umeleckému vzdelávaniu. Ako šestnásťročný študoval Kulich už na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe (ČR) v medailérskej špeciálke u profesora Otakara Španiela, kde absolvoval aj umeleckú ašpirantúru (1952-1954).
V roku 1954 prišiel do Bratislavy, kde pôsobil 35 rokov ako pedagóg, od roku 1972 ako profesor. V rokoch 1971-1973 bol prorektorom, potom v rokoch 1973-1989 rektorom Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.
Jeho sochy
Jeho sochy a pomníky možno vidieť na mnohých miestach na Slovensku. Vo sfére pomníkovej tvorby sa inšpiroval témou Slovenského národného povstania (SNP) a oslobodzovacích bojov na Slovensku i aktuálnou politicko-spoločenskou problematikou (spoluúčasť na vytvorení bratislavského Slavína - 1959, pamätník na Dukle - 1964, pomník kpt. Jána Nálepku v Stupave - 1973, pamätník SNP v Partizánskom - 1969 a v Bratislave - 1973, socha V.I. Lenina v Žiline, socha Milicionára v Bratislave, socha Juraja Jánošíka vo Vrátnej doline, pamätník Ľudovíta Štúra i SNP vo Zvolene, pamätník vo Zvolenskej Slatine, socha pred budovou Národnej rady SR v Bratislave a jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade.
Portrétista
Bol známy ako dobrý portrétista (Ľudovíta Fullu, Alexandra Moyzesa, Rudolfa Pribiša), autor mnohých komorných prác s národnohistorickou tematikou (Solúnski bratia - 1963, Matica slovenská - 1964). Bol jedným z popredných česko-slovenských medailérov. V podobe medaily zobrazil množstvo významných dejateľov z histórie – štúrovcov a iných (napríklad Teréziu Vansovú, Štefana Krčméryho, Ladislava Jégého, Jána Čajaka).
V tvorbe medailí patrí Ján Kulich k svetovej špičke, ako o tom svedčia ocenenia Medzinárodnej federácii medailérov - FIDEM a záujem o jeho tvorbu v Taliansku, kde mu v roku 2005 udelili cenu Medzinárodnej Akadémie Il Convivio, vo Francúzsku, Nemecku, Rusku, Japonsku a v ďalších štátoch sveta. Je autorom plakiet s podobizňami Danteho, Gustáva Husáka, Kolomana Sokola atď. Profesor Ján Kulich žil a tvoril v Bratislave.