Bratislava 14. decembra (TASR) - Vo veku 66 rokov zomrel slovenský herec Štefan Kožka. Pre TASR správu o jeho úmrtí potvrdila Ingrid Fašiangová, generálna riaditeľka bratislavského Divadla Nová scéna, kde herec pôsobil. Na divadelných doskách účinkoval v desiatkach inscenácií. Divákom bol známy aj vďaka viacerým televíznym a filmovým projektom.

Fašiangová ďalej uviedla, že príčina Kožkovej smrti ešte nie je známa. "V rámci divadla vieme, že bol pozitívny na ochorenie COVID-19, vo štvrtok bol na testoch, mal ťažký priebeh choroby," poznamenala.

Štefan Kožka účinkoval v pôvodnom slovenskom muzikáli Mata Hari (2013), kde sa predstavil v úlohe manžela exotickej tanečnice Rudolfa McLouda, v komediálnej hre Figaro sem, Figaro tam (2011) si zahral grófa Almavivu a v známom muzikáli Fidlikant na streche (2007) alternoval hlavnú postavu s hercom Mariánom Slovákom.

Diváci ho mohli vidieť tiež v divadelnej kriminálnej komédii Šialené nožničky (2010), v hre Ešte jeden do partie (2010) alebo v pôvodnom slovenskom muzikáli František z Assisi (2010). Ako režisér pracoval na muzikáloch Hair (2003), Muzikálový sen (2011), Cigáni idú do neba (2012), Sláva (2013), Vyhadzovači (2013), HairSpray (2014).

Profil zosnulého slovenského herca Štefana Kožku

Štefan Kožka sa narodil 11. augusta 1954 v Trenčíne ako najmladší z troch detí. Herecká profesia ho lákala už od detstva. Jeho otec, vojak z povolania, hrával ochotnícke divadlo. Štefan Kožka ako tretiak základnej školy začal chodiť do dramatického súboru v Ľudovej škole umenia. Neskôr sa presťahoval s rodičmi do Bratislavy.

Po skončení štúdia herectva na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) sa v roku 1977 stal členom Divadla pre deti a mládež v Trnave. Počas jedenástich sezón vytvoril množstvo pozoruhodných postáv ako napríklad Bobák (Faustiáda, 1981), Romeo (Romeo a Júlia, 1982), Zámbor (Ako bolo, 1984), či Tartuffe (Tartuffe, 1984).

Foto: TASR/Štefan Puškáš

V roku 1988 prešiel Štefan Kožka z Trnavy do Poetického súboru v Bratislave, ktorý sa neskôr zlúčil s divadlom Nová Scéna. Na divadelných doskách účinkoval v desiatkach inscenácií. V známom muzikáli Fidlikant na streche (2007) alternoval hlavnú postavu s hercom Mariánom Slovákom. Diváci mohli Štefana Kožku vidieť v divadelnej kriminálnej komédii Šialené nožničky (2010), v hre Ešte jeden do partie (2010) alebo v pôvodnom slovenskom muzikáli František z Assisi (2010).

V komediálnej hre Figaro sem, Figaro tam (2011) si zahral grófa Almavivu a v pôvodnom slovenskom muzikáli Mata Hari (2013) sa predstavil v úlohe manžela exotickej tanečnice Rudolfa McLouda.

Ako režisér pracoval umelec na muzikáloch Hair (2003), Muzikálový sen (2011), Cigáni idú do neba (2012), Sláva (2013), Vyhadzovači (2013), alebo HairSpray (2014).

Okrem pôsobenia na slovenských divadelných scénach účinkoval Štefan Kožka v mnohých televíznych a filmových projektoch. Prvý dotyk s kamerou mal ako 13-ročný vo filme Rok na dedine (1967). Hral v seriáli Nepokojná láska (1975), nasledovali filmy ako napríklad Súkromná vojna (1977), Smrť šitá na mieru (1979), Tisícročná včela (1983), známa a obľúbená komédia Sladké starosti (1984), Šiesta veta (1986) či šesťdielny televízny film Alžbetin dvor (1986).

K jeho ďalším filmom patria napríklad Fontána pre Zuzanu 2 (1993), dráma Zurvalec (1993), Herodes a Herodias (1996), rozprávka Zlatý hlas (2004) alebo študentský film Otec (2009).

V ostatných rokoch sa obsadzovaný herec objavil v populárnych seriáloch Záchranári (2003), Priateľky (2008), Odsúdené (2009), Ako som prežil (2009) a Pod povrchom (2012), alebo tiež divácky obľúbený seriál z vinárskeho prostredia Búrlivé víno (2012), v ktorom si zahral menšiu úlohu vinára zo spolku Vínečko. K novším patrili seriály Horná Dolná (2015-2020) či Strážmistr Topinka (2019).

K najnovším inscenáciám, v ktorých Štefan Kožka účinkoval, patrila hra Bosé nohy v parku, a tiež obnovená premiéra pôvodného slovenského rockového muzikálu Cyrano z predmestia.

Pri príležitosti svojich vlaňajších 65. narodenín Štefan Kožka pre TASR povedal: "Ja prijímam každú rolu s pokorou a zodpovednosťou urobiť ju čo najlepšie - blízko k človeku a divákovi, aby mala svoje človečenstvo. Ale minule som rozmýšľal, že čo by som strašne chcel, tak potom, ako som robil Tovjeho vo Fidlikantovi na streche, tak by som išiel v stopách Vlada Müllera a chcel by som, keby mi to bolo umožnené, Gréka Zorbu."