Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodená Košičanka sa druhej polovici 50. rokov sa stala mimoriadne populárnou speváčkou. Ako jedna z prvých nahrávala (od roku 1958) aj metódou zdvojeného playbacku, napríklad skladbu Môj manžel.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 15. augusta (TASR) – Vo veku 84 rokov zomrela v nedeľu 14. augusta v Bratislave speváčka z čias swingovej hudby Gabriela Hermelyová. TASR to potvrdili najbližší príbuzní zosnulej.
Hermelyová sa narodila 10. júna 1932 v Košiciach. Hudobné nadanie sa u nej prejavovalo už od detstva, keď účinkovala predovšetkým ako klaviristka a neskôr ako speváčka na rôznych školských podujatiach. Prvú nahrávku pripravila v košickom rozhlase v roku 1951. Išlo o desať piesní so skupinou Gejzu Toperczera. O tri roky neskôr sa presťahovala do Bratislavy, kde v tom čase pôsobili už rôzni swingoví inštrumentalisti a orchestre. Hermelyová so svojím swingovým cítením a farbou hlasu ideálnou k džezovým žánrom našla uplatnenie v dobovo moderných zoskupeniach. Prvým z nich bol orchester Jána Siváčka, s ktorým nahrala skladbu Ty nie si môj typ. Tá ju sprevádzala celý spevácky život.
V druhej polovici 50. rokov sa stala mimoriadne populárnou speváčkou. Ako jedna z prvých nahrávala (od roku 1958) aj metódou zdvojeného playbacku, napríklad skladbu Môj manžel.
Speváčka spolupracovala takmer so všetkými výraznými formáciami toho obdobia, a to Orchestrom Siloša Pohanku, Orchestrom Gustava Broma, Braňa Hronca, Jaroslava Laifera či Karla Vlacha. V roku 1958 vzniklo bratislavské kabaretné divadlo Tatra kabaret, neskôr Tatra revue, a Hermelyová tu účinkovala vo viacerých programoch ako Nečakaj ma už nikdy i Rendez-vous v Bratislave. Výrazná bola jej spolupráca s Orchestrom Gustava Offermanna, s ktorým v roku 1959 absolvovala veľký koncertný zájazd v Rumunsku, neskôr aj vo Fínsku. Niektoré koncerty absolvovala aj s Orchestrom Juraja Velčovského. Speváčka spolupracovala aj s českými kapelami, a to napríklad s Orchestrom Iva Pavlíka či Ostravským rozhlasovým orchestrom.
Po desiatkach rozhlasových nahrávok a početných singlových platniach nahrala v roku 1971 s orchestrom Gustava Broma profilovú LP platňu Najkrajšia spomienka.
Od polovice 70. rokov účinkovala Hermelyová skôr sporadicky a najčastejšie v retrospektívnych hudobných programoch. V 80. rokoch nahrala niekoľko nahrávok s Bratislavským Big Bandom a účinkovala napríklad v televíznej relácii Smiem prosiť a Diskotéka pre starších. Od roku 2000 niekoľko rokov pripravovala rozhlasovú reláciu Kronika populárnej hudby s protagonistami slovenskej pop scény minulých desaťročí.
Hermelyová súťažila aj na prvej Bratislavskej lýre v roku 1966 s piesňou Mám ho rada. Známe sú tiež piesne Môj manžel, Skryl sa mesiac, Nie som žiarlivá, Na konečnej stanici, Ty nie si môj typ, Môj ideál, Májovou záhradou, Namaľuj mi dúhu či Najkrajšia spomienka.
V repertoári speváčky boli aj skladby Mám rada rytmus, Nádej nájde nás, Mám stále plno ideálov, Verím, Jesenné odchody, V neskorých hodinách, Nauč sa to odomňa, Tak dávno to už viem, Pesnička o kozmetike, Sto chutí, Aha, už je tu cha-cha, Blues pre malú poetku, Môj ideál, Biela romanca, Možno, že ma máš naozaj rád, Svadobný svedok, Pekné je mať rád, Mister Morse i Manželský budíček.
Hermelyová sa narodila 10. júna 1932 v Košiciach. Hudobné nadanie sa u nej prejavovalo už od detstva, keď účinkovala predovšetkým ako klaviristka a neskôr ako speváčka na rôznych školských podujatiach. Prvú nahrávku pripravila v košickom rozhlase v roku 1951. Išlo o desať piesní so skupinou Gejzu Toperczera. O tri roky neskôr sa presťahovala do Bratislavy, kde v tom čase pôsobili už rôzni swingoví inštrumentalisti a orchestre. Hermelyová so svojím swingovým cítením a farbou hlasu ideálnou k džezovým žánrom našla uplatnenie v dobovo moderných zoskupeniach. Prvým z nich bol orchester Jána Siváčka, s ktorým nahrala skladbu Ty nie si môj typ. Tá ju sprevádzala celý spevácky život.
V druhej polovici 50. rokov sa stala mimoriadne populárnou speváčkou. Ako jedna z prvých nahrávala (od roku 1958) aj metódou zdvojeného playbacku, napríklad skladbu Môj manžel.
Speváčka spolupracovala takmer so všetkými výraznými formáciami toho obdobia, a to Orchestrom Siloša Pohanku, Orchestrom Gustava Broma, Braňa Hronca, Jaroslava Laifera či Karla Vlacha. V roku 1958 vzniklo bratislavské kabaretné divadlo Tatra kabaret, neskôr Tatra revue, a Hermelyová tu účinkovala vo viacerých programoch ako Nečakaj ma už nikdy i Rendez-vous v Bratislave. Výrazná bola jej spolupráca s Orchestrom Gustava Offermanna, s ktorým v roku 1959 absolvovala veľký koncertný zájazd v Rumunsku, neskôr aj vo Fínsku. Niektoré koncerty absolvovala aj s Orchestrom Juraja Velčovského. Speváčka spolupracovala aj s českými kapelami, a to napríklad s Orchestrom Iva Pavlíka či Ostravským rozhlasovým orchestrom.
Po desiatkach rozhlasových nahrávok a početných singlových platniach nahrala v roku 1971 s orchestrom Gustava Broma profilovú LP platňu Najkrajšia spomienka.
Od polovice 70. rokov účinkovala Hermelyová skôr sporadicky a najčastejšie v retrospektívnych hudobných programoch. V 80. rokoch nahrala niekoľko nahrávok s Bratislavským Big Bandom a účinkovala napríklad v televíznej relácii Smiem prosiť a Diskotéka pre starších. Od roku 2000 niekoľko rokov pripravovala rozhlasovú reláciu Kronika populárnej hudby s protagonistami slovenskej pop scény minulých desaťročí.
Hermelyová súťažila aj na prvej Bratislavskej lýre v roku 1966 s piesňou Mám ho rada. Známe sú tiež piesne Môj manžel, Skryl sa mesiac, Nie som žiarlivá, Na konečnej stanici, Ty nie si môj typ, Môj ideál, Májovou záhradou, Namaľuj mi dúhu či Najkrajšia spomienka.
V repertoári speváčky boli aj skladby Mám rada rytmus, Nádej nájde nás, Mám stále plno ideálov, Verím, Jesenné odchody, V neskorých hodinách, Nauč sa to odomňa, Tak dávno to už viem, Pesnička o kozmetike, Sto chutí, Aha, už je tu cha-cha, Blues pre malú poetku, Môj ideál, Biela romanca, Možno, že ma máš naozaj rád, Svadobný svedok, Pekné je mať rád, Mister Morse i Manželský budíček.
