Bratislava 21.október (Teraz.sk/TABLET.TV) - Pred týždňom sme predstavili stanicu v Novom Meste nad Váhom. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. To všetko jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a takisto na špecializovanej stránke o železničnej doprave - www.vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať po trati ŽSR 160 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 812 Gemeran až do končenej stanice.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Košicami a Rožňavou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.
.

Začiatok cesty: Železničná stanica Košice

Foto: Tablet.TV

.
Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK:
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach- VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

Údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 812 Gemeran Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku
Rušeň 757 + osobný vozeň Apeer + osobný vozeň Bdghmeer + 4x osobný vozeň Beer + osobný vozeň Bee + osobný vozeň Bd

O trati
Železničná trať Zvolen – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160) je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.

.
Číslo trate: ŽSR - 160
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Košice- Rožňava
Rozchod: 1 435 mm

Z histórie
Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami juhom Slovenska vznikla prepojením úsekov, vybudovaných počas Rakúsko-Uhorska.

Koncesia na výstavbu železnice, odbočujúcej v Barci z trate MÁV a vedúcej cez Drienovec do Turne nad Bodvou bola vydaná nariadením ministerstva obchodu (ďalej MO) č. 68051/89.XII.26 Dr. Aurelovi Münnichovi a spoločníkom. Výstavba ďalších tratí Moldava n. B. - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia bola povolená nariadením MO č. 61602/93.VIII.26. Na železnici bolo treba postaviť 11 staníc a 1 zastávku, 10 výpravných budov, 10 skladísk, 17 strážnych stanovíšť a 3 remízy pre rušne. Najväčšie mosty cez rieku Bodvu (rozpätie 30 a 10 m) boli drevenej konštrukcie. Celkové náklady výstavby železnice s odbočkami dosiahli 3 850 000 K. Na úseku Košice - Turňa nad Bodvou sa prevádzka začala 12.10.1890, na odbočkách Moldava nad Bodvou - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia 1.8.1894.

Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri žst. Píla) výlúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň - Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri žst. Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 14. augusta 1860 bol ako súčasť Tiskej železnice otvorený úsek Košice – Barca
• 4. mája 1871 bol sprevádzkovaný úsek Fiľakovo – Lučenec
• 18. júna 1871 bol sprevádzkovaný úsek Lučenec – Zvolen
• 10. septembra 1873 otvorený úsek Fiľakovo – Lenartovce
• 1. júna 1874 bol dokončený úsek po Rožňavu
• 12. októbra 1896 bol sprevádzkovaný úsek Barca – Turňa nad Bodvou
• 23. januára 1955 otvorením úseku Turňa nad Bodvou – Rožňava bola skompletizovaná južná magistrála


.

Koniec cesty – Železničná stanica Rožňava

Foto: Tablet.TV

.

Zaujímavosti trate

Turniansky hrad
Turniansky hrad je zrúcanina hradu zo 14. storočia týčiaca sa nad obcou Turňa nad Bodvou len 5 km od maďarských hraníc. Stojí na krasovomvrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny oddelený od jej masívu morfologicky výrazným sedlom, a vzápätí sa ponára do sedimentov Turnianskej kotliny. Kedysi bol správnym centrom Turnianskeho komitátu a stolice.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác, situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší palác stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj mohutný severozápadný bastión, chrániaci hrad od prístupu.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Zo stredovekého hradu dodnes stoja múry jednotlivých objektov (bašty, múry opevnenia, paláce, veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová strieľňa a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol hrad sprístupnený - v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov.

Hrad Krásna Hôrka
Krásna Hôrka je hrad zo 14. storočia, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1333. Hrad je od roku 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Vlastnili ho tri významné rody: Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci.

Foto: TASR/František Iván

Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo v roku 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom (z ktorých pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov.

Foto: TASR/František Iván

V 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrášiovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903-1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.

Foto: TASR/Roman Hanc

V sobotu 10. marca 2012 popoludní na hrade vypukol požiar. Zhoreli šindľové strechy, expozícia v hornom gotickom paláci a zvonica. V kongregačnej sieni sa preboril strop. Hasiči zachránili 90 percent exponátov, vnútorné časti hradného areálu však zostali zadymené. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur.
Projekt komplexnej revitalizácie je vyčíslený na 980-tisíc eur bez DPH. Zahŕňa projekčné práce, inžiniersku činnosť a prieskumné práce.

Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net