Projekt Zelená misia bol podporený z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR.
Autor TASR
Banská Štiavnica 11. júla (TASR) - Slovenské banské múzeum (SBM) v Banskej Štiavnici vo štvrtok záverečnou konferenciou ukončilo projekt "Zelená misia - Slovenské banské múzeum pre klímu". Okrem informačnej kampane či medzinárodného odborného kolokvia sa muzejníkom v rámci projektu podarilo zrealizovať aj modernizáciu dvoch priestorov. Nádvorie Kammerhofu premenili na komunitnú záhradu a v átriu Galérie Jozefa Kollára vybudovali dažďovú záhradu.
Ako pre TASR priblížila spoluautorka projektu Iveta Chovanová, komunitná záhrada na nádvoriach Kammerhofu, ktorý patrí medzi významné architektonické pamiatky v centre mesta, priniesla niekoľko dôležitých riešení. "Máme tu novú organizáciu využitia priestoru. Všetky nevhodné spôsoby využitia sme sa snažili nahradiť kvalitnejšími," skonštatovala Chovanová s tým, že časť priestorov má nový výraz.
Za dôležité však považuje to, že zanalyzovali všetky nevhodné technické riešenia. "Zrealizovali sme celú škálu vodozádržných opatrení, vďaka ktorým tu vznikli zelené ostrovy s bylinkami, kvitnúcimi rastlinami, úžitkovými drevinami a stromami," priblížila s tým, že tak vzniklo kvalitnejšie zázemie pre návštevníkov, ale aj tvorivé a edukačné aktivity múzea.
Novú podobu dostalo aj átrium galérie, ktoré malo problém s vysokou vlhkosťou. Ten sa rozhodli vyriešiť pomocou zelene a zároveň priestor zatraktívniť. V átriu umiestnili samostatne stojaci objekt v podobe šesť metrov vysokého valca. V jeho spodnej časti sa nachádza retenčná nádoba zachytávajúca dažďovú vodu zo striech, ktorá predtým vytápala galériu. Priestor dotvárajú črepníky s rastlinami a mobiliár. "V strede tak vznikol malý pobytový priestor na rôzne drobné workshopy, vernisáže alebo aj kávu, ktorú má galéria v úmysle ponúkať," priblížila spoluautorka nápadu a záhradná a krajinná architektka Veronika Bagarová.
Projekt Zelená misia bol podporený z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR. Ťažiskom série jeho aktivít bolo zvýšiť povedomie verejnosti o klimatickej zmene, zrealizovať sériu edukačných a tvorivých aktivít, ktoré neformálne tematizujú dosahy klimatickej zmeny a inšpirujú k hľadaniu spôsobov, ako zmierňovať ich rozsah a charakter.
Riaditeľ múzea Peter Zorvan považuje projekt za prínosný nielen pre samotné múzeum a avizuje, že v súvislosti s realizovanými aktivitami majú ďalšie plány ako sprístupnenie prízemia galérie, čím by sa otvoril ďalší priestor na prípadné výstavné aktivity či dokončenie revitalizácie nádvoria Kammerhofu za pomoci finančných prostriedkov od zriaďovateľa múzea, ktorým je ministerstvo životného prostredia. Zorvan dodal, že tu chcú v budúcnosti pre verejnosť vytvoriť malú oddychovú zónu, v ktorej by som mohla nachádzať aj cukráreň.
Ako pre TASR priblížila spoluautorka projektu Iveta Chovanová, komunitná záhrada na nádvoriach Kammerhofu, ktorý patrí medzi významné architektonické pamiatky v centre mesta, priniesla niekoľko dôležitých riešení. "Máme tu novú organizáciu využitia priestoru. Všetky nevhodné spôsoby využitia sme sa snažili nahradiť kvalitnejšími," skonštatovala Chovanová s tým, že časť priestorov má nový výraz.
Za dôležité však považuje to, že zanalyzovali všetky nevhodné technické riešenia. "Zrealizovali sme celú škálu vodozádržných opatrení, vďaka ktorým tu vznikli zelené ostrovy s bylinkami, kvitnúcimi rastlinami, úžitkovými drevinami a stromami," priblížila s tým, že tak vzniklo kvalitnejšie zázemie pre návštevníkov, ale aj tvorivé a edukačné aktivity múzea.
Novú podobu dostalo aj átrium galérie, ktoré malo problém s vysokou vlhkosťou. Ten sa rozhodli vyriešiť pomocou zelene a zároveň priestor zatraktívniť. V átriu umiestnili samostatne stojaci objekt v podobe šesť metrov vysokého valca. V jeho spodnej časti sa nachádza retenčná nádoba zachytávajúca dažďovú vodu zo striech, ktorá predtým vytápala galériu. Priestor dotvárajú črepníky s rastlinami a mobiliár. "V strede tak vznikol malý pobytový priestor na rôzne drobné workshopy, vernisáže alebo aj kávu, ktorú má galéria v úmysle ponúkať," priblížila spoluautorka nápadu a záhradná a krajinná architektka Veronika Bagarová.
Projekt Zelená misia bol podporený z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR. Ťažiskom série jeho aktivít bolo zvýšiť povedomie verejnosti o klimatickej zmene, zrealizovať sériu edukačných a tvorivých aktivít, ktoré neformálne tematizujú dosahy klimatickej zmeny a inšpirujú k hľadaniu spôsobov, ako zmierňovať ich rozsah a charakter.
Riaditeľ múzea Peter Zorvan považuje projekt za prínosný nielen pre samotné múzeum a avizuje, že v súvislosti s realizovanými aktivitami majú ďalšie plány ako sprístupnenie prízemia galérie, čím by sa otvoril ďalší priestor na prípadné výstavné aktivity či dokončenie revitalizácie nádvoria Kammerhofu za pomoci finančných prostriedkov od zriaďovateľa múzea, ktorým je ministerstvo životného prostredia. Zorvan dodal, že tu chcú v budúcnosti pre verejnosť vytvoriť malú oddychovú zónu, v ktorej by som mohla nachádzať aj cukráreň.