Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Panelová expozícia skladateľa predstavuje od rodinných pomerov cez detstvo, mladosť a štúdiá, pôsobenie v rôznych slovenských inštitúciách aj v zahraničí.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) – Život a tvorbu Tibora Andrašovana dokumentuje výstava Dialógy. Je v galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave k 100. výročiu jeho narodenia, kde potrvá do konca roka. Panelová expozícia ho predstavuje od rodinných pomerov cez detstvo, mladosť a štúdiá, pôsobenie v rôznych slovenských inštitúciách aj v zahraničí. Tiež ako hudobného skladateľa, dirigenta a pedagóga aj v podobe vydaných nahrávok a publikácií.
"Tvorba Tibora Andrašovana zasahuje do mnohých žánrových oblastí. Pre výrazný príklon k slovenskému folklóru sa zvyčajne ako doména hodnotí tvorba pre súbory. Nemožno však nevidieť jeho snahu o vytvorenie špecifických hudobno-výrazových a vyjadrovacích prostriedkov v ostatných žánrových oblastiach a druhoch. Najmä smerovanie od jednoduchých úprav ľudových piesní cez umelé piesne, zbory, komornú a orchestrálnu tvorbu, scénickú a filmovú hudbu až k syntetickým hudobnodramatickým útvarom, akými sú balet, opereta, spevohra a opera," na utorkovej (17.10.) vernisáži výstavy povedal jej kurátor Imrich Šimig zo Štátnej vedeckej knižnice Literárno-hudobného múzea v Banskej Bystrici, ktoré expozíciu pripravilo zo svojich zbierok a od skladateľovej rodiny.
Vo všetkých spomínaných hudobných oblastiach vytvoril Andrašovan (1917-2001) množstvo piesní aj veľkých hudobných diel. Medzi nimi zložil hudbu k prvému slovenskému baletu Orfeus a Eurydika, k prvej slovenskej komickej opere Figliar Geľo, k prvému slovenskému filmovému muzikálu Rodná zem. Tiež zložil Slovenské poľovnícke signály podľa textov Pavla Porubana či zvučku k majstrovstvám sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách 1970.
"Pre SĽUK napísal 99 opusov. Je to rozsahom aj kvalitou výnimočná tvorba," okrem iného pripomenul riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.
Za svoju tvorbu získal Andrašovan rôzne ocenenia. Medzi nimi Národnú cenu za filmovú hudbu (1949), Štátnu cenu Mongolskej ľudovej republiky (1955), o rok neskôr Rad kambodžského kráľa, v roku 1969 Štátnu cenu Klementa Gottwalda za hudbu k filmu Drevená dedina a Cenu mesta Bratislava, Zaslúžilý umelec (1971), štátnu cenu Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za hudobnú tvorbu in memoriam (2007).
"Tvorba Tibora Andrašovana zasahuje do mnohých žánrových oblastí. Pre výrazný príklon k slovenskému folklóru sa zvyčajne ako doména hodnotí tvorba pre súbory. Nemožno však nevidieť jeho snahu o vytvorenie špecifických hudobno-výrazových a vyjadrovacích prostriedkov v ostatných žánrových oblastiach a druhoch. Najmä smerovanie od jednoduchých úprav ľudových piesní cez umelé piesne, zbory, komornú a orchestrálnu tvorbu, scénickú a filmovú hudbu až k syntetickým hudobnodramatickým útvarom, akými sú balet, opereta, spevohra a opera," na utorkovej (17.10.) vernisáži výstavy povedal jej kurátor Imrich Šimig zo Štátnej vedeckej knižnice Literárno-hudobného múzea v Banskej Bystrici, ktoré expozíciu pripravilo zo svojich zbierok a od skladateľovej rodiny.
Vo všetkých spomínaných hudobných oblastiach vytvoril Andrašovan (1917-2001) množstvo piesní aj veľkých hudobných diel. Medzi nimi zložil hudbu k prvému slovenskému baletu Orfeus a Eurydika, k prvej slovenskej komickej opere Figliar Geľo, k prvému slovenskému filmovému muzikálu Rodná zem. Tiež zložil Slovenské poľovnícke signály podľa textov Pavla Porubana či zvučku k majstrovstvám sveta v lyžovaní vo Vysokých Tatrách 1970.
"Pre SĽUK napísal 99 opusov. Je to rozsahom aj kvalitou výnimočná tvorba," okrem iného pripomenul riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar.
Za svoju tvorbu získal Andrašovan rôzne ocenenia. Medzi nimi Národnú cenu za filmovú hudbu (1949), Štátnu cenu Mongolskej ľudovej republiky (1955), o rok neskôr Rad kambodžského kráľa, v roku 1969 Štátnu cenu Klementa Gottwalda za hudbu k filmu Drevená dedina a Cenu mesta Bratislava, Zaslúžilý umelec (1971), štátnu cenu Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za hudobnú tvorbu in memoriam (2007).
