Celoživotné spolužitie dvoch ľudí je podľa profesora Štúra súčasne najkrajší aj najproblematickejší vzťah.
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Knihu esejí psychológa Ivana Štúra pod názvom Učiť sa láske uviedli do života v pondelok v Bratislave. Čitateľom ponúka možnosť zamyslieť sa nad tým, aká bude ich životná láska, ako sa na ňu pripravia a čo do nej prinesú. Autor vo svojich filozofických úvahách pripomína, že podstatou lásky je konať dobro pre druhého človeka.
"Egoista rozmýšľa, čo môže získať, čo sa mu vyplatí. Lenže to nie je cesta lásky. Skutočná láska uvažuje predovšetkým o tom, ako by mohla pomôcť tomu, koho miluje, čo môže preňho spraviť. Je paradoxné, že práve ten, kto myslí na druhého, má najmenej vlastných problémov a smútkov," píše profesor Štúr, známy detský psychológ, ktorý zomrel v roku 2015 vo veku 82 rokov.
Nevyhýba sa ani otázkam intímneho života. "Freudov dôraz na primárnosť sexu je ešte častým omylom dnešného človeka. Dobrý sex, plný sex alebo akokoľvek ho nazveme, rozhodne nie je schopný nám zabezpečiť lásku. Navyše v sexe sme nahraditeľní, v láske nie. Ten vzťah je presne opačný. Nie sex a vernosť zabezpečujú lásku, ale zaujímavý spoločný život dvojice prinesie lásku, vernosť i dobrý sex," vysvetľuje autor.
Celoživotné spolužitie dvoch ľudí je podľa profesora Štúra súčasne najkrajší aj najproblematickejší vzťah. "Víťazstvo čaká iba na tých, ktorí vedeli premôcť nudu každodennosti poéziou samotnej existencie, vzájomne si pomáhali k osobnému dozrievaniu a ktorým zdravé sebavedomie zabránilo zbytočnej precitlivenosti a urážlivosti," tvrdí autor a podčiarkuje, že láska je vlastne radosťou zo života, ktorú prejavujeme druhému. "Podporovať a rozvíjať život vo všetkých jeho prejavoch, vnímať ho citlivými zmyslami, pestovať svoje nadanie a objavovať v sebe skryté možnosti. Čím viac naplníme vlastné možnosti, tým budeme vedieť lepšie oceniť druhých ľudí a mať ich radšej," vysvetľuje, ako sa možno naučiť tejto životodarnej sile.
Ivan Štúr pochádzal zo známej slovenskej rodiny, bol praprasynovcom Ľudovíta Štúra a sám sa počas svojho života stal nasledovateľom jeho odkazu - zdôrazňoval dôležitosť vzdelania, úctu k životu, ľudskej cti, láske a pravde. Počas života publikoval stovky článkov, vydal niekoľko publikácií, naposledy mu vyšli knihy Zázraky života a Niečo vyššie. Jeho knihy Dieťa a príroda, Problémy rodiny a školskej výchovy, Ľudské mláďa, Základy diferenciálnej psychológie, Metamorfózy života, O láske a neláske a viaceré ďalšie zarezonovali u odbornej i laickej verejnosti.
"Egoista rozmýšľa, čo môže získať, čo sa mu vyplatí. Lenže to nie je cesta lásky. Skutočná láska uvažuje predovšetkým o tom, ako by mohla pomôcť tomu, koho miluje, čo môže preňho spraviť. Je paradoxné, že práve ten, kto myslí na druhého, má najmenej vlastných problémov a smútkov," píše profesor Štúr, známy detský psychológ, ktorý zomrel v roku 2015 vo veku 82 rokov.
Nevyhýba sa ani otázkam intímneho života. "Freudov dôraz na primárnosť sexu je ešte častým omylom dnešného človeka. Dobrý sex, plný sex alebo akokoľvek ho nazveme, rozhodne nie je schopný nám zabezpečiť lásku. Navyše v sexe sme nahraditeľní, v láske nie. Ten vzťah je presne opačný. Nie sex a vernosť zabezpečujú lásku, ale zaujímavý spoločný život dvojice prinesie lásku, vernosť i dobrý sex," vysvetľuje autor.
Celoživotné spolužitie dvoch ľudí je podľa profesora Štúra súčasne najkrajší aj najproblematickejší vzťah. "Víťazstvo čaká iba na tých, ktorí vedeli premôcť nudu každodennosti poéziou samotnej existencie, vzájomne si pomáhali k osobnému dozrievaniu a ktorým zdravé sebavedomie zabránilo zbytočnej precitlivenosti a urážlivosti," tvrdí autor a podčiarkuje, že láska je vlastne radosťou zo života, ktorú prejavujeme druhému. "Podporovať a rozvíjať život vo všetkých jeho prejavoch, vnímať ho citlivými zmyslami, pestovať svoje nadanie a objavovať v sebe skryté možnosti. Čím viac naplníme vlastné možnosti, tým budeme vedieť lepšie oceniť druhých ľudí a mať ich radšej," vysvetľuje, ako sa možno naučiť tejto životodarnej sile.
Ivan Štúr pochádzal zo známej slovenskej rodiny, bol praprasynovcom Ľudovíta Štúra a sám sa počas svojho života stal nasledovateľom jeho odkazu - zdôrazňoval dôležitosť vzdelania, úctu k životu, ľudskej cti, láske a pravde. Počas života publikoval stovky článkov, vydal niekoľko publikácií, naposledy mu vyšli knihy Zázraky života a Niečo vyššie. Jeho knihy Dieťa a príroda, Problémy rodiny a školskej výchovy, Ľudské mláďa, Základy diferenciálnej psychológie, Metamorfózy života, O láske a neláske a viaceré ďalšie zarezonovali u odbornej i laickej verejnosti.