Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava potrvá do 21. novembra.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - Mňa už to nebaví je názov výstavy diel Ivany Šátekovej, ktorú v stredu otvorila bratislavská TOTO! je galéria, zameraná na prezentáciu originálov knižných ilustrácií. Návštevníkom predstaví nielen Šátekovej ilustrácie z kníh, ale aj meme z časopiseckých špeciálov, aj tie zatiaľ nevydané, v náčrtoch, či porcelánové reflexie z najnovšej tvorby vizuálnej umelkyne.
"Jej ilustrácie si zaslúžia mať samostatnú výstavu," povedala pre TASR galeristka Ida Želinská. Podčiarkuje, že Šáteková je typ ilustrátorky, na ktorú sa stojí za to pozerať, pretože ilustruje spôsobom, aký je u nás celkom nevídaný. "Stačí sa pozrieť na jej ženské postavy, ktoré robila napríklad pre knižku Meno mám zo studničky, kde na titulnú stranu posadila Boženu Slančíkovú Timravu. A posadila ju tak, ako sedávajú ľudia, ktorí veľa pracujú za stolom, píšu, veľa premýšľajú, zošuchnutú s vypučeným bruškom, neštylizovanú," približuje Želinská.
Maliarka a grafická dizajnérka Ivana Šáteková (1984) ako "permanentne nahnevaná žena", ktorú "dráždi" všetko, čo si prečíta alebo niekde nájde, či sa schváli alebo neschváli zákon, podľa slov galeristky dáva do verejného priestoru vážne odkazy. "To je dobre, pretože permanentne nahnevaní ľudia sú permanentným zrkadlom spoločnosti," podotkla k umelkyni, ktorá sa dlhodobo hnevá na postavenie žien v spoločnosti či na správanie Slovákov k menšinám.
Na slovenské pomery sa veľmi nečakaným spôsobom vysporiadala s ilustráciami básní Milana Rúfusa v zbierke Studničky (2021). "Sú to veľmi krehké, jemné až diplomatické básne, s ktorými vedie spupný dialóg. Láskavé až ornamentálne verše básnika dostáva do rytmického rozmachu plochého štetca, jej ťahy sú ako údolia," komentuje galeristka Šátekovej "reflektujúce ilustrácie". "Pýta sa v nich, prečo sú veci, aké sú. Je to typ tzv. angažovanej tvorby v tom najlepšom slova zmysle," vysvetľuje Želinská.
Knižnú ilustráciu na výstave dopĺňa novinová ilustrácia a Šátekovej voľná tvorba. "Vystavujeme sériu mikroglos o LGBTI+ ľuďoch, ktoré vyšli v Denníku N. Vtedy svojim Slovenkám a Slovákom, ktorých kreslí jednoduchým čierny perom, pridala do rúk či oblečenia nielen obvyklú krvavú červenú, ale aj niečo malé dúhové. Veľmi to zafungovalo, vyvolalo to celý register emócií," pripomenula galeristka práce výtvarníčky, ktorá "ilustruje každodennosť".
Výstava potrvá do 21. novembra.
"Jej ilustrácie si zaslúžia mať samostatnú výstavu," povedala pre TASR galeristka Ida Želinská. Podčiarkuje, že Šáteková je typ ilustrátorky, na ktorú sa stojí za to pozerať, pretože ilustruje spôsobom, aký je u nás celkom nevídaný. "Stačí sa pozrieť na jej ženské postavy, ktoré robila napríklad pre knižku Meno mám zo studničky, kde na titulnú stranu posadila Boženu Slančíkovú Timravu. A posadila ju tak, ako sedávajú ľudia, ktorí veľa pracujú za stolom, píšu, veľa premýšľajú, zošuchnutú s vypučeným bruškom, neštylizovanú," približuje Želinská.
Maliarka a grafická dizajnérka Ivana Šáteková (1984) ako "permanentne nahnevaná žena", ktorú "dráždi" všetko, čo si prečíta alebo niekde nájde, či sa schváli alebo neschváli zákon, podľa slov galeristky dáva do verejného priestoru vážne odkazy. "To je dobre, pretože permanentne nahnevaní ľudia sú permanentným zrkadlom spoločnosti," podotkla k umelkyni, ktorá sa dlhodobo hnevá na postavenie žien v spoločnosti či na správanie Slovákov k menšinám.
Na slovenské pomery sa veľmi nečakaným spôsobom vysporiadala s ilustráciami básní Milana Rúfusa v zbierke Studničky (2021). "Sú to veľmi krehké, jemné až diplomatické básne, s ktorými vedie spupný dialóg. Láskavé až ornamentálne verše básnika dostáva do rytmického rozmachu plochého štetca, jej ťahy sú ako údolia," komentuje galeristka Šátekovej "reflektujúce ilustrácie". "Pýta sa v nich, prečo sú veci, aké sú. Je to typ tzv. angažovanej tvorby v tom najlepšom slova zmysle," vysvetľuje Želinská.
Knižnú ilustráciu na výstave dopĺňa novinová ilustrácia a Šátekovej voľná tvorba. "Vystavujeme sériu mikroglos o LGBTI+ ľuďoch, ktoré vyšli v Denníku N. Vtedy svojim Slovenkám a Slovákom, ktorých kreslí jednoduchým čierny perom, pridala do rúk či oblečenia nielen obvyklú krvavú červenú, ale aj niečo malé dúhové. Veľmi to zafungovalo, vyvolalo to celý register emócií," pripomenula galeristka práce výtvarníčky, ktorá "ilustruje každodennosť".
Výstava potrvá do 21. novembra.
