Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prečítajte si rozhovor s riaditeľkou Divadelného ústavu Vladislavou Fekete.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Pandémia zasiahla aj divadelníkov. Do akej miery fungovali v covidovom roku divadelné súbory na Slovensku, či vznikali nové projekty a aký vývoj predpovedá pre divadelné dianie v roku 2021, porozprávala v rozhovore pre TASR riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.
-Ako vnímate rok 2020 a situáciu v slovenských divadlách?-
Bol to rok, v ktorom sa kompletne pozmenila paradigma divadla. Ak za najprirodzenejší divadelný akt považujeme priamy kontakt diváka s hercom – spevákom – tanečníkom – performerom, tak tento sa v roku 2020 vytratil alebo pozmenil, keď si uvedomíme, že kompletné scénické umenie sa presunulo do virtuálneho sveta. Divadlá a kultúrne priestory boli väčšinu roka uzatvorené (v apríli a máji úplne, zvyšok roka sa riadili bezpečnostnými opatreniami a pred Vianocami sa opäť zatvorili a lockdown trvá prakticky dodnes). Logicky sa všetky plánované premiéry z prvého polroka 2020 presunuli na začiatok novej divadelnej sezóny 2020/2021 v septembri, a tak bol tento mesiac hádam divadelne najdynamickejší. Avšak nesmieme zabudnúť na rôzne obmedzenia, ktoré platili o počtoch divákov, spôsobu sedenia a podobne.
-Brány divadiel boli a stále sú zatvorené, umelci však v covidovom roku neostali ticho a našli si cestu k divákom na virtuálnych javiskách...-
Treba vyzdvihnúť kreativitu našich divadelníkov a neuveriteľnú adaptabilitu, vďaka ktorej okamžite zareagovali na novú situáciu. Celý rok sa nádej striedala s beznádejou a práve umelci ponúkli svoje "služby" v období úplného lockdownu. Neviem si predstaviť, ako by sme prežili dlhé chvíle strávené bez on-line koncertov, inscenácií, čítačiek a ďalších kreatívnych obsahov. Za to im patrí oprávnená vďaka.
-Sú divadelné súbory, pre ktoré bol náročný rok 2020 likvidačný?-
Oficiálne informácie zatiaľ nemáme, ale neoficiálne sa dozvedáme o mnohých problémoch, ktorými prechádza najmä skupina nezriaďovaných divadiel. Našťastie je tu Fond na podporu umenia a ten sa snažil počas celého roka meniť svoje výzvy, prispôsobovať ich aktuálnej situácii a myslím si, že aspoň sčasti sanoval pomoc, ktorú umelci potrebovali. Formy zriaďovania divadelných subjektov sú momentálne pomerne rôznorodé, a tak chvíľu trvalo, kým neprebehol kompletný monitoring prostredia v snahe nastavenia adekvátnych záchranných aktivít. Kultúra je dlhodobo zanedbávaná a situácia, do ktorej sa dostala, len potvrdila potrebu dôkladného nastavenia a systematického dodržiavania mechanizmov jej podpory – aj v období postpandemickom. Kríza len podčiarkla to, čo sme tušili a niektorí aj vedeli.
-Našli si divadlá v turbulentnom období priestor na nové projekty?-
Umelci využívali pandemické medzičasy na skúšobné procesy, a keď to inak nešlo, presúvali svoje projekty do on-line prostredia. Niektorí sa vynachádzali lepšie, niektorí potrebovali viac času na zmenu myslenia a vnímania divadla. Zaujímavé projekty počas celej doby ponúkali najmä Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Slovenské národné divadlo, Štátne divadlo Košice či Divadlo Jána Palárika. Pre mňa bola vyvrcholením roka novembrová Noc divadiel, počas ktorej sa tieto dva svety na chvíľu spojili a vznikol kolotoč podujatí, inscenácií, prezentácií, diskusií, scénických čítaní, workshopov, ktoré až dojímavo pod heslom Stále sme tu komunikovali so svojimi divákmi.
-Aký vývoj predpovedáte pre divadelné dianie v roku 2021? Prvý štvrťrok nevyzerá veľmi nádejne, že by sa herci mohli postaviť na javisko a diváci sadnúť do hľadiska... Majú divadlá plány, ako zostať v kontakte so svojím publikom?-
Netrúfam si predvídať, ale podľa vývoja celkovej situácie to zatiaľ na otváranie divadelných priestorov nevyzerá. Čiže ešte chvíľu si budeme musieť vystačiť s on-line umením.
-Prejde dianie "na doskách, čo znamenajú svet" do on-line priestoru? Ako je váš názor na streamovanie predstavení?-
Už sa tak stalo. Hoci toto prostredie nie je pre divadlo prirodzené, nemôže zachytiť žiadne nuansy ani ten nenahraditeľný divadelný okamih tu a teraz, je to naša momentálna realita a nevyrovnať sa s ňou, znamená žiť v úplnej umeleckej izolácii. Som však presvedčená, že diváci sa do divadla vrátia. Možno si viac než kedykoľvek predtým uvedomia, ako im toto prostredie chýbalo. A určite sa zamyslia aj nad tým, prečo sa na umelcov zniesla vlna nenávisti, keď sa dožadovali podpory. Tento okamih bol hádam aj najtragickejší z celého obdobia.
-Má Divadelný ústav zmapované, do akej miery si diváci v uplynulom roku užili predstavenia v on-line prostredí?-
V Divadelnom ústave vykonávame každoročne štatistický zber dát v oblasti scénických umení a divadelných a tanečných festivalov. Práve v týchto dňoch posielame divadlám aj mimoriadny formulár, vďaka ktorému chceme samostatne zmapovať on-line produkciu, návštevnosť a finančný stav. Okrem toho sme počas celého roka 2020 evidovali všetky premiéry, reprízy, ale aj ďalšie on-line obsahy. Myslím si, že to budú zaujímavé výsledky štatistického zberu pre históriu, ale predovšetkým obrovský prepad v počte premiér i repríz.
-Čo sa deje v slovenských divadlách dnes, keď počet infikovaných neklesá a plnia sa nemocnice, veľa ľudí následkom opatrení pracuje z domu. Absolvujú herci v divadlách skúšobné procesy?-
Nemyslím si, že je skúšanie momentálne možné ani potrebné. Každé divadlo si poradilo po svojom v medziach zákona. Hoci nás to nesmierne trápi a bolí, musíme byť opatrní.
-Aké premiéry sa pripravujú?-
Viem, že niektoré divadlá sa podujali na on-line čítacie skúšky ako prípravnú fázu inscenácie, prebiehajú aj ďalšie komunikácie medzi tvorivými tímami, ale čokoľvek záväzné je v danej chvíli nemožné.
-Máte informácie, či sa budú konať divadelné festivaly?-
Veľké divadelné festivaly zatiaľ neoznámili zmenu dátumu konania, okrem festivalu Nová dráma/New Drama, ktorá sa z mája presunula na október. Júnové Dotyky a spojenia by sa po minuloročnom výpadku konať mali, septembrová Divadelná Nitra tiež. Samozrejme, momentálne sú na tom lepšie festivaly, ktoré sa konajú v druhej polovici roka, ako je napríklad Bratislava v pohybe či Bábkarská Bystrica. Tie ešte môžu mať nádej, že sa situácia dovtedy stabilizuje. Ale keď ide o medzinárodné festivaly, tam sa asi vo väčšej miere bude využívať hybridná forma účasti súborov.
-Ako vnímate rok 2020 a situáciu v slovenských divadlách?-
Bol to rok, v ktorom sa kompletne pozmenila paradigma divadla. Ak za najprirodzenejší divadelný akt považujeme priamy kontakt diváka s hercom – spevákom – tanečníkom – performerom, tak tento sa v roku 2020 vytratil alebo pozmenil, keď si uvedomíme, že kompletné scénické umenie sa presunulo do virtuálneho sveta. Divadlá a kultúrne priestory boli väčšinu roka uzatvorené (v apríli a máji úplne, zvyšok roka sa riadili bezpečnostnými opatreniami a pred Vianocami sa opäť zatvorili a lockdown trvá prakticky dodnes). Logicky sa všetky plánované premiéry z prvého polroka 2020 presunuli na začiatok novej divadelnej sezóny 2020/2021 v septembri, a tak bol tento mesiac hádam divadelne najdynamickejší. Avšak nesmieme zabudnúť na rôzne obmedzenia, ktoré platili o počtoch divákov, spôsobu sedenia a podobne.
-Brány divadiel boli a stále sú zatvorené, umelci však v covidovom roku neostali ticho a našli si cestu k divákom na virtuálnych javiskách...-
Treba vyzdvihnúť kreativitu našich divadelníkov a neuveriteľnú adaptabilitu, vďaka ktorej okamžite zareagovali na novú situáciu. Celý rok sa nádej striedala s beznádejou a práve umelci ponúkli svoje "služby" v období úplného lockdownu. Neviem si predstaviť, ako by sme prežili dlhé chvíle strávené bez on-line koncertov, inscenácií, čítačiek a ďalších kreatívnych obsahov. Za to im patrí oprávnená vďaka.
-Sú divadelné súbory, pre ktoré bol náročný rok 2020 likvidačný?-
Oficiálne informácie zatiaľ nemáme, ale neoficiálne sa dozvedáme o mnohých problémoch, ktorými prechádza najmä skupina nezriaďovaných divadiel. Našťastie je tu Fond na podporu umenia a ten sa snažil počas celého roka meniť svoje výzvy, prispôsobovať ich aktuálnej situácii a myslím si, že aspoň sčasti sanoval pomoc, ktorú umelci potrebovali. Formy zriaďovania divadelných subjektov sú momentálne pomerne rôznorodé, a tak chvíľu trvalo, kým neprebehol kompletný monitoring prostredia v snahe nastavenia adekvátnych záchranných aktivít. Kultúra je dlhodobo zanedbávaná a situácia, do ktorej sa dostala, len potvrdila potrebu dôkladného nastavenia a systematického dodržiavania mechanizmov jej podpory – aj v období postpandemickom. Kríza len podčiarkla to, čo sme tušili a niektorí aj vedeli.
-Našli si divadlá v turbulentnom období priestor na nové projekty?-
Umelci využívali pandemické medzičasy na skúšobné procesy, a keď to inak nešlo, presúvali svoje projekty do on-line prostredia. Niektorí sa vynachádzali lepšie, niektorí potrebovali viac času na zmenu myslenia a vnímania divadla. Zaujímavé projekty počas celej doby ponúkali najmä Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Slovenské národné divadlo, Štátne divadlo Košice či Divadlo Jána Palárika. Pre mňa bola vyvrcholením roka novembrová Noc divadiel, počas ktorej sa tieto dva svety na chvíľu spojili a vznikol kolotoč podujatí, inscenácií, prezentácií, diskusií, scénických čítaní, workshopov, ktoré až dojímavo pod heslom Stále sme tu komunikovali so svojimi divákmi.
-Aký vývoj predpovedáte pre divadelné dianie v roku 2021? Prvý štvrťrok nevyzerá veľmi nádejne, že by sa herci mohli postaviť na javisko a diváci sadnúť do hľadiska... Majú divadlá plány, ako zostať v kontakte so svojím publikom?-
Netrúfam si predvídať, ale podľa vývoja celkovej situácie to zatiaľ na otváranie divadelných priestorov nevyzerá. Čiže ešte chvíľu si budeme musieť vystačiť s on-line umením.
-Prejde dianie "na doskách, čo znamenajú svet" do on-line priestoru? Ako je váš názor na streamovanie predstavení?-
Už sa tak stalo. Hoci toto prostredie nie je pre divadlo prirodzené, nemôže zachytiť žiadne nuansy ani ten nenahraditeľný divadelný okamih tu a teraz, je to naša momentálna realita a nevyrovnať sa s ňou, znamená žiť v úplnej umeleckej izolácii. Som však presvedčená, že diváci sa do divadla vrátia. Možno si viac než kedykoľvek predtým uvedomia, ako im toto prostredie chýbalo. A určite sa zamyslia aj nad tým, prečo sa na umelcov zniesla vlna nenávisti, keď sa dožadovali podpory. Tento okamih bol hádam aj najtragickejší z celého obdobia.
-Má Divadelný ústav zmapované, do akej miery si diváci v uplynulom roku užili predstavenia v on-line prostredí?-
V Divadelnom ústave vykonávame každoročne štatistický zber dát v oblasti scénických umení a divadelných a tanečných festivalov. Práve v týchto dňoch posielame divadlám aj mimoriadny formulár, vďaka ktorému chceme samostatne zmapovať on-line produkciu, návštevnosť a finančný stav. Okrem toho sme počas celého roka 2020 evidovali všetky premiéry, reprízy, ale aj ďalšie on-line obsahy. Myslím si, že to budú zaujímavé výsledky štatistického zberu pre históriu, ale predovšetkým obrovský prepad v počte premiér i repríz.
-Čo sa deje v slovenských divadlách dnes, keď počet infikovaných neklesá a plnia sa nemocnice, veľa ľudí následkom opatrení pracuje z domu. Absolvujú herci v divadlách skúšobné procesy?-
Nemyslím si, že je skúšanie momentálne možné ani potrebné. Každé divadlo si poradilo po svojom v medziach zákona. Hoci nás to nesmierne trápi a bolí, musíme byť opatrní.
-Aké premiéry sa pripravujú?-
Viem, že niektoré divadlá sa podujali na on-line čítacie skúšky ako prípravnú fázu inscenácie, prebiehajú aj ďalšie komunikácie medzi tvorivými tímami, ale čokoľvek záväzné je v danej chvíli nemožné.
-Máte informácie, či sa budú konať divadelné festivaly?-
Veľké divadelné festivaly zatiaľ neoznámili zmenu dátumu konania, okrem festivalu Nová dráma/New Drama, ktorá sa z mája presunula na október. Júnové Dotyky a spojenia by sa po minuloročnom výpadku konať mali, septembrová Divadelná Nitra tiež. Samozrejme, momentálne sú na tom lepšie festivaly, ktoré sa konajú v druhej polovici roka, ako je napríklad Bratislava v pohybe či Bábkarská Bystrica. Tie ešte môžu mať nádej, že sa situácia dovtedy stabilizuje. Ale keď ide o medzinárodné festivaly, tam sa asi vo väčšej miere bude využívať hybridná forma účasti súborov.
