Prvé tehlové stavby u nás boli podľa archeológa GMM vidiecke kostoly, počas celého stredoveku sa však tehla na území Slovenska používala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni.
Autor TASR
Rimavská Sobota 4. septembra (TASR) - V Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote vystavujú románske plevové tehly z kostolov v Gemerskom Jablonci a Žípe. Takzvané plevovky z 13. storočia môžu návštevníci v múzeu obdivovať do konca septembra. TASR o tom informoval archeológ GMM Alexander Botoš.
"Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja," priblížil Botoš. Ako dodal, po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky na našom území upadla, opätovne sa objavila až s nástupom románskej architektúry.
Prvé tehlové stavby u nás boli podľa archeológa GMM vidiecke kostoly, počas celého stredoveku sa však tehla na území Slovenska používala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly situované prevažne na južnom Slovensku.
"V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako takzvané plevovky. Používané boli približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva v hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál," vysvetlil Botoš.
V zbierkach GMM sú uložené plevovky, ktoré Botoš objavil počas archeologických výskumov románskeho Kostola sv. Abdona v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskororománskeho-gotického kostola v obci Žíp. Plevové tehly z oboch lokalít sú datované do obdobia 13. storočia, verejnosti sú v priestoroch múzea prezentované v rámci aktivity Predmet mesiaca.
"Do našich končín znalosť výroby tehál priniesli Rimania, ktorí túto technológiu prebrali od Etruskov a rozšírili ju do všetkých kútov svojej rozsiahlej ríše, siahajúcej až k brehom Dunaja," priblížil Botoš. Ako dodal, po zániku Rímskej ríše výroba stavebnej keramiky na našom území upadla, opätovne sa objavila až s nástupom románskej architektúry.
Prvé tehlové stavby u nás boli podľa archeológa GMM vidiecke kostoly, počas celého stredoveku sa však tehla na území Slovenska používala prevažne ako doplnkový stavebný materiál popri kameni. Výnimkou sú napríklad románsko-gotické kostoly situované prevažne na južnom Slovensku.
"V románskom období sa používal osobitý druh tehál označovaný ako takzvané plevovky. Používané boli približne v 11. až 14. storočí, sú špecifické obsahom organického plniva v hline. Tehly sú typické mäkkým výpalom a pórovitým povrchom. Rozmery tehál boli veľmi variabilné, čo bolo pravdepodobne spôsobené ručnou výrobou tehál," vysvetlil Botoš.
V zbierkach GMM sú uložené plevovky, ktoré Botoš objavil počas archeologických výskumov románskeho Kostola sv. Abdona v Gemerskom Jablonci a v interiéri neskororománskeho-gotického kostola v obci Žíp. Plevové tehly z oboch lokalít sú datované do obdobia 13. storočia, verejnosti sú v priestoroch múzea prezentované v rámci aktivity Predmet mesiaca.