Už desať rokov sa nedarí nájsť investora pre národnú kultúrnu pamiatku.
Autor TASR
Hlohovec 12. júla (TASR) – V Hlohovci opäť hľadajú záujemcu, ktorý by si kúpil alebo prenajal miestny zámok. Pre národnú kultúrnu pamiatku na kopci nad mestom sa už desať rokov nedarí nájsť investor so záujmom prinavrátiť jej pôvodný vzhľad a ponúknuť adekvátnu náplň. Radnica, ktorá zámok vlastní, je ochotná poskytnúť prenájom na 100 rokov za symbolické euro, alebo ho predať za cenu znaleckého posudku. Povedal to pre TASR primátor Hlohovca Peter Dvoran.
Má to však jednu dôležitú podmienku. Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov musí mať uchádzač k dispozícii požadovaný finančný objem, ktorý bude využívaný striktne účelovo pre potreby opravy zámku. "Okrem toho chceme, aby bol zámocký park otvorený aj pre verejnosť a chceli by sme tiež mať v zámku reprezentačný priestor pre sobáše a podobne. Ak by bol záujem, mohla by sa tam nasťahovať aj časť zbierok múzea," doplnil primátor.
Hlohovská samospráva je vlastníkom zámku na vyvýšenej terase nad Váhom od začiatku nového tisícročia na základe rozhodnutia súdu. Dovtedy v ňom sídlil Reedukačný domov pre mládež. Po odchode mladistvých delikventov sa objekt veľmi rýchlo stal cieľom vandalov a chátral. K ujme prišla i obnovená kaplnka, kde bola vďaka finančnému prispeniu hlohovského rodáka inštalovaná kópia gotického oltára Narodenia Pána z 15. storočia. Záchrana pre zámok sa začala črtať, keď oň prejavilo záujem Aristokratické združenie Slovenska, no zmluvu o dlhodobom prenájme do roku 2055 s ním mesto v roku 2003 nakoniec vypovedalo a vložené investície pre nezhodu združeniu vrátilo. Po ďalších neúspešných rokovaniach o predaji, napríklad aj s francúzskymi hoteliermi, ktorí v Hlohovci videli možnosť malých Versailles, sa radnica rozhodla v roku 2009 opraviť zámok vo vlastnej réžii a uchádzala sa o prostriedky z európskych fondov. Ani tento zámer však nevyšiel. "Na celkovú opravu by bolo potrebných najmenej 26 až 30 miliónov eur," uviedol Dvoran. Mestu sa zatiaľ podarilo opraviť asi jednu tretinu strechy a zrealizovať potrebné pamiatkové a historické prieskumy. "Zámok je súčasťou nášho mesta, nechceme, aby chátral, chceme mu vrátiť život," povedal primátor.
Monumentálny barokový objekt, obklopený rozsiahlym parkom s francúzskymi terasami a vzácnymi drevinami, je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou Hlohovca. Na jeho mieste stál voľakedy Hlohovský hrad, vybudovaný v 10. storočí na starom slovanskom hradisku. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zastával hrad v 12. a 13. storočí funkciu strážneho objektu. Od roku 1205 až do roku 1312 patril hrad Abovcom, neskôr Matúšovi Čákovi a rodu Thurzovcov. V roku 1720 prichádzajú na scénu Erdödyovci, ktorí iniciovali prestavbu hradu do jeho súčasnej podoby.
Predpokladá sa, že v minulosti bol zámok prepojený s leopoldovskou pevnosťou hlbokým labyrintom podzemných chodieb, vedúcim popod rieku Váh.
Má to však jednu dôležitú podmienku. Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov musí mať uchádzač k dispozícii požadovaný finančný objem, ktorý bude využívaný striktne účelovo pre potreby opravy zámku. "Okrem toho chceme, aby bol zámocký park otvorený aj pre verejnosť a chceli by sme tiež mať v zámku reprezentačný priestor pre sobáše a podobne. Ak by bol záujem, mohla by sa tam nasťahovať aj časť zbierok múzea," doplnil primátor.
Hlohovská samospráva je vlastníkom zámku na vyvýšenej terase nad Váhom od začiatku nového tisícročia na základe rozhodnutia súdu. Dovtedy v ňom sídlil Reedukačný domov pre mládež. Po odchode mladistvých delikventov sa objekt veľmi rýchlo stal cieľom vandalov a chátral. K ujme prišla i obnovená kaplnka, kde bola vďaka finančnému prispeniu hlohovského rodáka inštalovaná kópia gotického oltára Narodenia Pána z 15. storočia. Záchrana pre zámok sa začala črtať, keď oň prejavilo záujem Aristokratické združenie Slovenska, no zmluvu o dlhodobom prenájme do roku 2055 s ním mesto v roku 2003 nakoniec vypovedalo a vložené investície pre nezhodu združeniu vrátilo. Po ďalších neúspešných rokovaniach o predaji, napríklad aj s francúzskymi hoteliermi, ktorí v Hlohovci videli možnosť malých Versailles, sa radnica rozhodla v roku 2009 opraviť zámok vo vlastnej réžii a uchádzala sa o prostriedky z európskych fondov. Ani tento zámer však nevyšiel. "Na celkovú opravu by bolo potrebných najmenej 26 až 30 miliónov eur," uviedol Dvoran. Mestu sa zatiaľ podarilo opraviť asi jednu tretinu strechy a zrealizovať potrebné pamiatkové a historické prieskumy. "Zámok je súčasťou nášho mesta, nechceme, aby chátral, chceme mu vrátiť život," povedal primátor.
Monumentálny barokový objekt, obklopený rozsiahlym parkom s francúzskymi terasami a vzácnymi drevinami, je najvýznamnejšou stavebno-historickou pamiatkou Hlohovca. Na jeho mieste stál voľakedy Hlohovský hrad, vybudovaný v 10. storočí na starom slovanskom hradisku. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zastával hrad v 12. a 13. storočí funkciu strážneho objektu. Od roku 1205 až do roku 1312 patril hrad Abovcom, neskôr Matúšovi Čákovi a rodu Thurzovcov. V roku 1720 prichádzajú na scénu Erdödyovci, ktorí iniciovali prestavbu hradu do jeho súčasnej podoby.
Predpokladá sa, že v minulosti bol zámok prepojený s leopoldovskou pevnosťou hlbokým labyrintom podzemných chodieb, vedúcim popod rieku Váh.